Čo sa s nami počas spánku deje?
V minulosti si ľudia mysleli, že spánok je stav, v ktorom sa všetky činnosti tela spomalia alebo zastavia. Dnes vieme, že to nie je pravda. Napriek tomu, že sa naše telá zjavne menej hýbu a počas spánku vydávame oveľa menej hluku, v našom mozgu a mysli sa odohrávajú mnohé dramatické zmeny. Niektoré nervové bunky v našom mozgu dokonca pracujú s 5 až 10 krát väčšou frekvenciou ako počas bdenia.
Prečo vlastne spíme?
Celé storočia si ľudia mysleli, že poznajú odpoveď - aby sme si oddýchli. Áno, oddych je síce súčasťou spánku, ale viac aktivity počas bdenia neznamená, že budeme viac spať, a naopak, fyzický odpočinok počas dňa neodbúrava pocit spánku, skôr naopak.
Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje:
- elektroencephalograf (EEG) - prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek
- elektrooculograf (EOG) - prístroj na zaznamenávanie pohybov očí
- elektromyograf (EMG) - prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity svalov.
Vedci zistili, že samotný spánok sa skladá z piatich fáz, ktoré tvoria
takzvaný spánkový cyklus. Tento sa ešte rozdeľuje na non-REM spánok a
REM spánok.
Fáza 1 a 2 - ľahký spánok
Fáza 3 a 4 - hlboký alebo pomalý spánok
Fáza 5: od predchádzajúcich štyroch je výrazne odlišná. REM je skratka anglického slova Rapid Eye Movement, čo v preklade znamená rýchly pohyb očí. Tento
pojem vyjadruje charakteristickú črtu piatej spánkovej fázy - počas nej sa nám totiž prudko hýbu očné gule, navonok sa zdá, ako keby sme v spánku rýchlo žmurkali.
Spánkovy cyklus:
1. Fáza:
Tvorí ju približne 5% spánku, oči sa pohybujú pomaly a svalová aktivita sa spomaľuje. Z tejto fázy spánku sa môžeme ľahko prebudiť.
2. Fáza:
Tvorí ju 50% spánku, spomaľuje sa mozgová aktivita, zastavuje sa pohyb očí a klesá telesná teplota.
3. a 4.Fáza:
Prebieha tu väčšina regeneračných procesov a krvný tlak a tep sa spomaľujú. Zobudiť niekoho v tejto fáze je veľmi ťažké. Po prebudení ešte nie sme schopní okamžitej reakcie, cítime sa "grogy" a aj po niekoľkých minútach od prebudenia sme dezorientovaní.
Jeden spánkový cyklus trvá v priemere 90 minút, z čoho 80 minút pripadá na non-REM spánok a iba 10 minút na REM spánok.
Spánok sa mení aj s vekomNovorodenci spia 16-18 hodín, deti okolo 10 hodín, mládež približne 8 hodín, dospelí jedinci 7-8 hodín, starší ľudia 5-6 hodín za deň.
Spánok je aktívny, nie pasívny dej. Mozog počas spánku prechádza aktívnou reorganizáciou a spotrebúva také isté množstvo glukózy a kyslíka, ako počas bdenia.
