referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Utorok, 16. apríla 2024
Vráskavec obrovský
Dátum pridania: 22.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: majo Ty
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 643
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 
(balaenoptera musculus) Vráskavec obrovský (veľryby)

Vráskavec obrovský je najväčší živočích žijúci na zemeguli. Pozoruhodné pritom je, že sa živý skoro najmenšími tvormi, obývajúcimi oceán – planktónom. Veľryby patria medzi cicavce. Aj pri love vo veľkej hĺbke musia dýchať vzduch, a preto sa musia vynárať na hladinu. Vydýchaný vzduch vytvára tzv. výdychovú fontánu, ktorá môže dosahovať výšku až 6 metrov.

Veľryby sa vyvinuli z pôvodne suchozemských živočíchov, podobne ako mnohé iné morské cicavce. Pred miliónmi rokov ich do mora priviedla pravdepodobne bohatá potravná ponuka. Tomuto prostrediu sa neskôr prispôsobili aj dokonalou stavbou tela. Vráskavec obrovský sa môže v mori pohybovať prakticky neobmedzene, ale zdržiava sa zvyčajne len niekde. Iba v určitých oblastiach svetových morí sa totiž nachádza dostatočné množstvo planktónu, potrebného na jeho prežitie – je to hlavne v oblasti Arktídy a Antarktídy. Zamŕzanie týchto oblastí počas zimného obdobia núti vráskavca ku každoročnej migrácii do teplých vôd. V čase, keď nie je dostatok planktónu, sa tam potom musí vrátiť. Vráskavce obrovské plávajú vždy v skupinách dvoch až štyroch jedincov. Počas lovu a v období rozmnožovania sa zoskupujú do väčších skupín. K páreniu dochádza v teplých vodách trópov. Tu sa aj rodia mláďatá. Gravidita samice trvá približne 340 až 360 dní a novonarodené mláďatá, ktoré sú absolútne najväčšími novorodencami v živočíšnej ríši, merajú obyčajne šesť až osem metrov a vážia dve až tri tony. Pretože po narodení majúlen veľmi tenkú izolačnú tukovú vrstvu, v studených vodách by neprežili. Ako morský cicavec cicia mláďa mlieko vo vode. Pije denne viac ako 600 litrov, a to až do veku siedmich mesiacov. Vtedy už väčšinou meria pätnásť metrov a v ústach sa mu vytvárajú kostice, takže môže samé prijímať potravu.

V Arktíde sa vráskavec obrovský živí výhradne planktónom, ktorý označujeme termínom kril. Tvoria ho väčšie druhy planktónových kôrovcov a iných bezstavovcov. Keď sa skúmalo zloženie potravy v žalúdku veľryby, našlo sa v ňom 425 kilogramov krilu. V arktických vodách sa planktón skladá z troch druhov kôrovcov. V ľadovej vode je obsah kyslíka a oxidu uhličitého vyšší, než vo vode len mierne chladnej. Preto je tam tak veľa organizmov a život taký pestrý. Vráskavec dokáže aj napriek svojím rozmerom rýchlo plávať, môže dosiahnuť rýchlosť desať až pätnásť uzlov. Potravu získava predovšetkým pri potápaní. Pod vodou vydrží až dve hodiny a môže sa potopiť až do hĺbky 500 metrov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.