Tieto vlákna tvoria bielu hmotu mozgu a miechy, telá nervových buniek sú zdanlivo sivé, z čoho vzniklo označenie nervového tkaniva, ktoré spolu vytvárajú - sivá mozgová, resp. miechová hmota.
Vlákna sú spolu pospájané väzivovým tkanivom do hrubších pletencov a nervových povrazcov.
Z miechy otvormi v stavcovh chrbtice vystupuje 31 takýchto povrazcov, ktoré označujeme ako miechové nervy. Tie sa rozvetvujú a vytvárajú husté, navzájom prepojené pletence, ktoré prerastajú do všetkých oblastí tela.
Ľudský nervový systém pozostáva z asi 25 miliárd nervových buniek a ich výbežkov. Nervové bunky majú veľké bunkové jadro a každý ich neurón je v kontakte s veľkým množstvom iných nervových buniek.
Jednotlivé bunky sú takto prostredníctvom svojich výbežkov pospletané do obrovskej sieťoviny rozprestierajúcej sa v každom orgáne a časti ľudského tela. Na kontaktných miestach - synapsách sa nervový impulz prenáša z jedného neurónu na druhý.
Prenos impulzov sa uskutočňuje pomocou transmiterovej substancie, ktorá je obsiahnutá vo vačkoch, nachádzajúcich sa v pozdĺžne zhrubnutých synaptických častiach nervovej bunky. V priebehu života môžu neustále vznikať nové synaptické spojenia: počet nervových buniek v organizme je naopak konštantný a nové nervové bunky u dospelého jedinca už vzniknúť nemôžu.


Aké sú funkcie nervového tkaniva?
Nervový systém prijíma nové informácie, prevádza ich ďalej a spracováva ich. Nervové bunky sprostredkúvajú prenos informácií prostredníctvom elektrických impulzov alebo chemickou cestou.
Na takéto podráždenie reagujú ďalšie nervy a impulz sa tak prenáša stále ďalej až k cieľovým bunkám. Prvotné podráždenie nervov môže byť:
˛ mechanické,
˛ chemické,
˛ elektrické,
˛ prípadne vyvolané teplom či chladom. Aby bolo podráždenie účinné, musí svojou intenzitou presiahnuť určitý prah a trvať určitý čas. Iba v takýchto prípadoch nastáva podráždenie nervu a jeho ďalší prenos.
Každé nervové vlákno aj v stave pokoja vykazuje medzi povrchom a vnútrom bunky určitý rozdiel elektrického napätia. Povrch bunky je nabitý pozitívne a jej vnútro negatívne. Pri podráždení vznikne akýsi bleskový výboj, pri ktorom ionty sodíka z povrchu bunky prúdia do jej vnútra. Len čo podráždenie vymizne, musia sa ionty sodíka z jadra buniek znova odstrániť.
Pri týchto pochodoch, ako aj snimi súviasiacom metabolizme je dôležitý vitamín B1, ktorý pôsobí ako katalyzátor prebiehajúcich reakcií.

Nervové bunky potrebujú mnoho energie. Nervové bunky nášho mozgu denne na svoju výživu a fungovanie spotrebujú asi 80 gramov hroznového cukru a asi 18 percent celkového množstva kyslíka, ktorý organizmus vstrebe.