Podnety môžu prechádzať cez synapsy perifernými a miechovými neurónmi.
Druhá funkcia – ovládanie jednoduchých reflexov. Vykonávajú to neuróny, ktorých vlákna vybiehávajú na krátku vzdialenosť nahor a nadol v mieche, a interneuróny, ktoré prenášajú podnety priamo priamo medzi senzorickými a motorickými neurónmi.
Napríklad ak nedopatrením položíte ruku na horúcu platňum receptory v koži snímajúce bolesť odošlú podnet cez senzorické vlákna do miechy. Niektoré z týchto podnetov sa okamžite prenášajú neurónmi do motorických neurónov, ktoré riadia pohyb svalov ramena a ruky. Ruka sa rýchlo a automaticky odtiahne. Ďalšie podnety putujú miechou nahor a interneurónmi sa spájajú s motorickými neurónmi, ktoré riadia pohyby krku. Hlava sa automaticky otočí smerom k zdroju bolesti. Ďalšie podnety postupujú k mozgu a vyvolávajú pocit tepla a bolesti.


Mozog
Mozog sa rozdeľuje na tri oblasti : zadný mozog, stredný mozog a predný mozog. Každá z týchto oblastí sa ďalej delí na samostatné časti, zložito pospájané s inými časťami mozgu, ktoré majú úplne odlišné funkcie.
Najväčšou štruktérou zadného mozgu je mozoček ( cerebellum ). Je to oblasť, ktorá sa spája najmä s motorickou ( pohybovou ) činnosťou. Vysiela vzruchy, ktoré vytvárajú neuvedomované pohyby svalov, čím sa udržiava vzpriamený postoj a rovnováha. Spolupracuje s motorickými oblasťami vo veľkom mozgu a koordinuje pohyby tela.
Mozgový kmeň, ktorý sája mozog s miechou, tvorí časť zadného mozgu, celý stredný mozog a časť predného mozgu. V mozgovom kmeni sa všetky vstupujúce a vystupujúce podnety stretávajú a krížia, pretože ľavú stranu tela riadi pravá strana mozgu a opačne.
Rôzne štruktúry v mozgovom kmeni, vrátane tých, ktoré sú známe ako predĺžená miecha a Varolov most ( pons Varoli ) v zadnom mozgu a sieťkovitá ( retikulárna ) formácia stredného mozgu ( niekedy sa označuje ako retikulárny aktivaťný systém ) riadia existenciu samostatného života. Ovládajú srdcový rytmus, krvný tlak, prehĺtanie, kašľanie, dýchanie a vedomie. Ovládanie hladiny vedomia je jednou z najdôležitejších mozgových funkcií. Retikulárna formácia triedi množstvo prichádzajúcich informácií a rozhoduje sa o tom, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby bol mozog v pohotovosti. Nervové dráhy z celého tela sa rozvetvujú do retikulárnej formácie a zásobujú ju neustálym prúdom elektrických signálov, ktoré vznikajú v nervových bunkách. V dôsledku tejto činnosti retikulárna formácia vzsiela signály do cieľových centier po celom mozgu, kde sa zhromažďujú, triedia a vybavujú.