Ak táto hnacia sila klesá, alebo sa nedostaví, časť mozgu, známa ako mozgová kôra sa stáva nečinnou a človek upadá do bezvedomia.


Veľký mozog a hypotalamus
Najväčšia časť celého mozgu je veľký mozog ( cerebrum ), ktorý je umiestnený v prednom mozgu. Veľký mozog je väčšmi vyvinutý i človeka ako u ostatných cicavcov a je nepostrádateľný pre myslenie, pamäť, vedomie a vyššiu duševnú činnosť. Sem odosielajú ostatné časti mozgu vstupné podnety na rozhodovanie. Veľký mozog je presne uprostred rozdelený na dve polovice, známe ako mozgové pologule ( hemisféry ). Na spodnej strane sú spojené hrubým zväzkom nervových vláken nazývaným svorníkové telo ( corpus callosum ). Hoci každá hemisféra je zrkadlovým obrazom druhej, majú úplne odlišné funkcie a spolupracujú prostredníctvom svorníkového telesa. V strede mozgových hemisfér sú sústredené oblasti šedej hmoty ( nervových buniek ), bazálne gangliá. Tieto bunky tvoria zložitý riadiaci systém koordinujúci svalovú činnosť, ktorá umožňuje telu vykonávať špecifické druhy pohybu voľne, nezávisle na vedomí. Takýto druh svalovej činnosti predstavuje napríklad pohyb rúk pri chôdzi, výraz tváre alebo postavenie končanín pred státím či chôdzou. Podlôžko – hypotalamus ( časť medzimozgu ) leží na báze mozgu pod oboma mozgovými hemisférami. Nachádza sa priamo pod inou dôležitou štruktúrou predného mozgu, lôžkom – talamom, ktorý pôsobí ako telefónna ústredňa medzi miechou a mozgovými hemisférami.
Hypotalamus je vlastne nahromadenie špecializovaných nervových centier, ktoré sa spájajú s ostatnými dôležitými oblasťami mozgu a s podmozgovou žľazou ( hypofýzou ). Táto oblasť mozgu kontroluje také dôležité činnosti, ako je jedenie, spánok a regulácia teploty. Je tiež úzko spätá s endokrinným ( hormonálnym ) systémom.
Podlôžko ( hypotalamus ) sa nervový mi dráhami spája s okrajovým ( limbickým ) systémom, ktorý je zase úzko spätý s čuchovými centrami v mozgu. Táto mozgová oblasť sa spája s inými zmyslovými oblasťami – s oblasťami pre správanie a tvorbu pamäti. Mozgová kôra
Mozgová kôra je hrubá vrstva šedej hmoty, rozložená po vonkajšej strane veľkého mozgu. Táto časť mozgu sa u ľudí rozvinula tak vysoko, že sa na nej vytvorilo množstvo záhybov, aby sa zmestila dovnútra lebky. Neposkladaná má plochu 30x väčšiu, ako keď je poskladaná do záhybov.
Medzi všetkými záhybmi sú veľmi hlboké brázdy, ktoré rozdeľujú kôru oboch oboch hemisfér na štyri oblasti nazývaného laloky. Každý lalok má jednu alebo viac špecifických funkcií.