Machorasty – paprade, prasličky

Rovnako ako huby patria medzi výtrusné rastliny. Vlastné kvety im chýbajú (kryptogramy). Výtrusy machov sa tvoria vo výtrusniciach, výtrusy papradí, plavúňov a prasličiek na listoch. Machorasty sa delia na pečeňovky a machy. Ich telo sa delí na palisty, pabyľku a pakorienky. Machy môže byť obojpohlavné, jednodomé alebo dvojdomé. Roznmožovanie prebieha pros-tredníctvom rodozmeny: z výtrusu vyklíči prvoklík (protoména). Z neho vyrastá machová rastlinka s pohlavnými orgánmi. Po oplodnení vzniká nepohlavná generácia (sporofyt) – sporgón z výtrusnicou. Machy sa môžu rozmnožovať aj s úlomkami alebo s rozmnožovacími telieskami.
Paprade predstavujú starú rastlinnú skupinu. Z podzemku vyrastajú korene a nadzemné listy. Kostrnka je listové rebro, na ktoré nasadajú úkrojky listov. Rub lístkov nesie veľa malých kôpok výtrusníc (sporangiá), vytvárajú tzv. sori. Často ich zakrýva tenký závoj (indusium). Aj paprade prekonávajú rodozmenu .
Rastliny plavúňov majú šupinaté, alebo ihlicovité listy, na ktorých sa tvoria výrtusy, stoja v hustých radoch.
Prasličky sú pomenované podľa praslenovej stavby. Na byli sú uzly a články. Na uzle sedí pošva zo vzájomne čiastočne poprerastaných šupinovitých lístkov. Medzi nimi praslenovite vyrastajú bočné konáriky. Výtrusy sa tvoria buď na hnedých výhonkoch neobsahujúcich chlorofyl, neskôr odumierajúcich, alebo na zelených výhonkoch nesúcich na vrcholoch výtrusnicový klas tvorený sporofylmi. Sú dôležitou zložkou prírody.