Úvod
Už niekoľko týždňov čítame v novinách o novom infekčnom ochorení. Volá sa SARS - z anglického severe acute respiratory syndrom - čiže po slovensky ťažký akútny respiračný syndróm. Je to predbežné označenie pre nové infekčné ochorenie, ktoré môže viesť k ťažkému zápalu pľúc. V našich novinových titulkoch sa objavuje aj pod názvami ako nová chrípka a netypický zápal pľúc.

Na svete bolo a je mnoho “masových“, populačných chorôb, ale žiadna z nich, s výnimkou AIDS, nie je tak medializovaná, ako SARS. Viac-menej sú medializované len správy z postihnutých oblastí a nie samotná choroba, preto sa vám ju pokúsim priblížiť. Vývoj
Ťažký netypický zápal pľúc sa objavil už v novembri minulého roku v čínskej provincii Guangdong. Zdá sa, že lekár, ktorý tam vtedy chorých liečil, nakazil niekoľkých spolubývajúcich v jednom hongkonskom hoteli, a tí chorobu niesli ďalej, nakazili svojich príbuzných a personál v nemocniciach, kde sa liečili. Odvtedy boli pozorované početné prípady ochorení alebo prípady podozrenia u cestujúcich z juhovýchodnej Ázie a ich kontaktných osôb, aj v Európe a Amerike a to aj preto, že medzi Hong Kongom a zvyškom sveta je čulá letecká doprava. Prvé nemecké a európske ochorenie sa vyskytlo 15.3.2003 vo Frankfurte u lekára, ktorý bol v Singapúre v kontakte s pacientom chorým na SARS. Celosvetovo sú hlásené ochorenia z Austrálie, Belgicka, Brazílie, Číny a Hong Kongu, Francúzska, Írska, Kanady, Nemecka, Rumunska, Singapúru, Švajčiarska, Taiwanu, Talianska, Thajska, USA, Veľkej Británie a Vietnamu. Najmä v Hong Kongu stúpa počet prípadov. Tu je aj najviac ovplyvnený život krajiny, hromadné dopravné prostriedky sa nevyužívajú, niektoré školy sú zavreté a športové podujatia zrušené.

Najskôr bol známy priebeh ochorenia. Nevedelo sa však, či ho prenáša vírus alebo baktéria. Od tohto poznatku závisí spôsob liečenia.

Baktérie sú samostatné živé organizmy. Dajú sa zabíjať vhodnými antibiotikami.

Vírusy samostatnými organizmami nie sú. Sú to reťazce DNA alebo RNA v bielkovinovom puzdre. Nedokážu sa samostatne množiť, ale dokážu vniknúť do bunky a prebrať nad ňou kontrolu. Bunka potom spracováva genetickú informáciu vírusu a vytvára tisíce jeho kópií. Nové vírusy hostiteľskú bunku opustia, pritom ju zabijú, a útočia na ďalšie bunky. Antibiotiká proti nim nepomáhajú.