Podľa prierezu môže byť stonka valcovitá,polvalcovitá, 4-hranná, trojrezná, ryhovaná, dvojrezná, hranatá, stlačená, podľa povrchu brázdená, ryhovaná a pod., podľa smeru rastu priama , plazivá (Zimozeleň), poliehavá (Veronika lekárska),ovíjavá (Chmeľ), vystúpava (Ľan), popínavá (Vinič, Brečtan). Okrem toho má stonka rôzne metamorfózy: Podzemok (rhizoma)- podzemná stonka, funkciuo niekedy podobná koreňu, alebo slúži na vegetatívne rozmnožovanie. Nemá koreňovú čiap., je vodorovne alebo šikmo (nie kolmo) napr: kosatec. Stonková hľuza(tuber) – zhrubnutá časť podzemnej stonky a slúži ako zásobareň živín alebo na vegetatívne rozmnožovanie. Majú ju zemiak a kaleráb. Cibuľovitá hľuza (bulbus) – silno skrátená zdužnatená stonka, ktora má naspodku zväzok náhradných koreňov. Na jej stavbe sa však zúčastňujú najmä listy. Má dužinaté listy a podcibulie. Cibuľovitú hľuzu majú najmä šafran a prvosienka. Poplaz – nadzemná plazivá os, pomocou ktorej sa rastina vegetatívne rozmnožuje. Tiež je nazývaná aj bočna stonka, vyrastajúca z pazuch listov prízemnej ružice. Príkladom je jahoda lesná. Brachyblasty – smrekovec opadavý (skrátenie bočných stoniek, malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie bočné listy). Úponky – Má ich vinič (vytvára úchytky), Tŕne - (bočné kratšie stonky)
Rast stonky do dĺžky nie je rovnomerný. V súvislostis diferenciáciou listou sa v stonke striedajú úzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy, a članky ( internódiá – medziuzly). Rastový (vegetačný) vrchol stonky, podobne ako koreňa, tvorí mechanické pletivo, ktorého bunky sa intenzívne delia a postupne zakladajú nové a nové články. meristematické pletivo je obalené púčikmi. Tie sú základom listov, ktoré sa zakladajú najprv v podobe hrbolčekov. Z púčikov v pazuchäch listov vyrastajú olistené výhonky, a tak sa stonka rozkonaruje.
Druhotné hrubnutie stonky:
Stonky jednoklíčnolistových rastlín a papraďorastov hrubnú netypickým rastom buniek, ktoré sa diferencujú činnosťou primárnych meristémov. Nahosemenné a dvojklíčnolistové rastlina vytvarajú druhotne pletivá činnosťou sekundárnych merristemov - kembia a felogénu. Na jar sa činnosťou kambia vytvárajú veľké, tenké bunky, ktoré produkujú svetlejšie jarné drevo – beľ a v lete zazsa tmavšie, pevnejšie letné drevo – jadro. Rozdielna štruktúra a farba sekundarného dreva na jar a vlete nie je rovnomomerná. Tieto rozdielne pletivá na priečnom reze tvoreia kruhy, ktoré sa nazývajú letokruhy.Činnosťou kambia sa tvorí sekundárne drevo a lyko, čím sa porušujé primárna pokožka, ktorá sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu. Jej funkciu preberá sekundárne krycie pletivo tvorené felogénom. Smerom do stredu stonky felogén oddeľuje bunky zelenej kôry na obvodové korkové pletivo.