Stonka

Nadzemná časť rastliny má podobnú stavbu ako koreň. Základna funkcia: mechanická a vodivá vedie 1. spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonarovaním. 2. priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány. 3. Rozvádza vodu a v nej rozpustené minerály z koreňov do všetkých organov a pletív. 4. Rozvádza produkty fotosyntézy z listov do ostatných orgánov a pletív rastliny. 5. Nesie listy, plody, kvety, semená. Rozkonáruje sa dvoma spôsobmi:
rozkonárovanie: strapcovité(dcérske stonky neprerastajú materskú stonku napr dub), vrcholíkové(dcérske stonky prerastajú materskú stonku napr: pagaštan , lipa, breza, vinič)
Delenie rastliny podľa konzistencie : byliny (majú šťavnatú stonku - záružlie), Stvol (bezlista byľ zakončená kvetom alebo súkvetím – Púpava lekárska), Steblo(dutá, článkovaná stonka s vyznačeným kolienkom - obilie), dreviny (drevnatá stonka)- delia sa na polokry, kry a stromy. Dreviny: polokry (čiastočne zdrev. stonky, konce bylinné), kry (celé drevené, rozvetvujú sa hneď nad zemou), stromy (celé drev. rozk. až v určitej výške)
Na priečnom priereze stonky možno z anatomického hľadiska rozlíšiť:1.pokožka (epidermis) tvorená krycími pletivami. Pokožku stoniek tvoria tesne k sebe priliehajúce bunky, ktoré majú na vonkajšej strane kutikuly a chlpky. V niektorých prípadoch môže byť inkrustovaná oxidom kremičitým ( napr: v čeľadi prasličkovitej. 2. primárna kôra tvorenú základnými pletivami. Môžu sa tu vyskytovať živicivé, silicové kanáliky a mliečnice. Cievne zväzky od buniek kôry oddeľuje vnútorná časť primárnej kôry - endoderma 3. stredný valec tvorený latetnými, vodivými, mechanickými a základnými pletivami, 4. škrobná pošva - súvisla vrstva parenchymatických buniek a pre veľký obsach škrobových zŕn je tak nazývaná. 5.pericykel – obvodové pletivo stredného valca, ktoré oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov. 5.cievne zväzky (floém, xylém, kambium).
Vodivé pletiva môžu mať v strednom valci všetky typy cievnych zväzkov okrem radiálnych. Najčastejšie usporiadanie lykovej a drevnej časti je koncentrické alebo kolaterálne. Stržeň a stržnové lúče tvoria parenchymatické bunky, no môžu byť obklopeé aj sklerenchymatickými vláknami, ktoré majú mechanickú funkciu. Stonka ( caulom), rastie opačným smerom ako koreň. Nesie listy a vyzdvihuje ich k svetlu. Dopravuje z koreňov vodu s rozpustenými látkami a späť zase prenáša asimiláty z listov.

Podľa prierezu môže byť stonka valcovitá,polvalcovitá, 4-hranná, trojrezná, ryhovaná, dvojrezná, hranatá, stlačená, podľa povrchu brázdená, ryhovaná a pod., podľa smeru rastu priama , plazivá (Zimozeleň), poliehavá (Veronika lekárska),ovíjavá (Chmeľ), vystúpava (Ľan), popínavá (Vinič, Brečtan). Okrem toho má stonka rôzne metamorfózy: Podzemok (rhizoma)- podzemná stonka, funkciuo niekedy podobná koreňu, alebo slúži na vegetatívne rozmnožovanie. Nemá koreňovú čiap., je vodorovne alebo šikmo (nie kolmo) napr: kosatec. Stonková hľuza(tuber) – zhrubnutá časť podzemnej stonky a slúži ako zásobareň živín alebo na vegetatívne rozmnožovanie. Majú ju zemiak a kaleráb. Cibuľovitá hľuza (bulbus) – silno skrátená zdužnatená stonka, ktora má naspodku zväzok náhradných koreňov. Na jej stavbe sa však zúčastňujú najmä listy. Má dužinaté listy a podcibulie. Cibuľovitú hľuzu majú najmä šafran a prvosienka. Poplaz – nadzemná plazivá os, pomocou ktorej sa rastina vegetatívne rozmnožuje. Tiež je nazývaná aj bočna stonka, vyrastajúca z pazuch listov prízemnej ružice. Príkladom je jahoda lesná. Brachyblasty – smrekovec opadavý (skrátenie bočných stoniek, malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie bočné listy). Úponky – Má ich vinič (vytvára úchytky), Tŕne - (bočné kratšie stonky)
Rast stonky do dĺžky nie je rovnomerný. V súvislostis diferenciáciou listou sa v stonke striedajú úzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy, a članky ( internódiá – medziuzly). Rastový (vegetačný) vrchol stonky, podobne ako koreňa, tvorí mechanické pletivo, ktorého bunky sa intenzívne delia a postupne zakladajú nové a nové články. meristematické pletivo je obalené púčikmi. Tie sú základom listov, ktoré sa zakladajú najprv v podobe hrbolčekov. Z púčikov v pazuchäch listov vyrastajú olistené výhonky, a tak sa stonka rozkonaruje.
Druhotné hrubnutie stonky:
Stonky jednoklíčnolistových rastlín a papraďorastov hrubnú netypickým rastom buniek, ktoré sa diferencujú činnosťou primárnych meristémov. Nahosemenné a dvojklíčnolistové rastlina vytvarajú druhotne pletivá činnosťou sekundárnych merristemov - kembia a felogénu. Na jar sa činnosťou kambia vytvárajú veľké, tenké bunky, ktoré produkujú svetlejšie jarné drevo – beľ a v lete zazsa tmavšie, pevnejšie letné drevo – jadro. Rozdielna štruktúra a farba sekundarného dreva na jar a vlete nie je rovnomomerná. Tieto rozdielne pletivá na priečnom reze tvoreia kruhy, ktoré sa nazývajú letokruhy.Činnosťou kambia sa tvorí sekundárne drevo a lyko, čím sa porušujé primárna pokožka, ktorá sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu. Jej funkciu preberá sekundárne krycie pletivo tvorené felogénom. Smerom do stredu stonky felogén oddeľuje bunky zelenej kôry na obvodové korkové pletivo.

Tak vzniká druhotná kôra, ktorú v prípade drevnatej stonky tvoria bunky korku, felogénua zelenej kôry. Pletivá nachádzajúce sa smerom von od delivého pletiva postupne odumierajú, odlupujú sa , a tak vzniká borka. Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy - lenticely.