Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Ľadovce rozčlenili pôvodne súvislé výskyty na samostatné izolované lokality, z ktorých sa vplyvom vonkajších podmienok postupne vyvinuli rôznorodé formy dnes pestovaného Vitis vinifera sativa. Proces zatláčania viniča na juh a jeho opätovného rozšírenia do severných oblastí Európy sa začiatkom štvrtohôr opakoval najmenej štyrikrát. Už v predhistorickej dobe sa Vitis vinifera hojne vyskytoval na južnom pobreží Kaspického mora a v mediteránnej oblasti. V priebehu štvrtohôr sa tento typ viniča rozšíril až do Švédska a Nórska. Dokonca aj v dnes mimoriadne chladnom Grónsku rástol Vitis arctica.
Rozšírenie pestovania viniča v Európe
Z údolia Indu a Ázie sa pestovanie viniča rozšírilo do Číny, Sýrie, Babylonska, Palestíny a Egypta. V Egypte bolo víno známe už v najstarších dobách jeho dlhej histórie (už pred rokom 3 200 pred Kr.). V hrobkách faraónov sa našli početné maľby, zobrazujúce pestovanie viniča, lisovanie hrozna, prípravu vín i jeho konzumáciu. Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies a zeme, ktorý bol víťazom nad smrťou a ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym. Egyptské vinohradníctvo dosiahlo najväčší rozkvet v rokoch 2700 až 2400 pred Kr. a už v tom čase poznali viac odrôd viniča. O vyspelosti vinárstva a vinohradníctva v Egypte sa zachovalo veľa dokladov. Našli sa džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vína, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice! Z nápisov v starovekých hroboch sa dozvedáme aj názvy pestovaných odrôd: Elel, Sep, Abš Arp, Nefer, Nefer Arp a iné (Staněk, 1998). V Egypte, Sýrii, v Babylónskej ríši a v mnohých ďalších krajinách považovali víno sa za jednu zo základných životných potrieb. Mojžiš nazval Kanaan (Palestínu) „zemou dobrou a priestrannou, zemou mliekom a medom oplývajúcou.. zemou obilia, jačmeňa a viníc.“
K mimoriadneho rozšíreniu pestovania viniča došlo v Európe v časoch starovekej gréckej kolonizácie, ktorá vinič vysadila vo veľkej časti Stredomoria. Za zakladateľa vinárstva bol považovaný boh vína Dionýz, o ktorom vzniklo veľa povestí. Podľa inej báje daroval (Aiolom) prvý ker viniča Orestés. Do aténskej oblasti ho mal priniesť mýtický bard Eumolpos, zakladateľ Demeterinych a Persefoninych mystérií v Eleusine. Ďalšia báj hovorí, že Íkaros prijal vo svojom aténskom dome vľúdne boha Dionýza a ten sa mu za to odmenil sadenicami viniča. Dar sa Íkarovi stal osudným. Keď pri akejsi príležitosti ponúkol víno nejakým pastierom, títo, keďže nepoznali opojnú moc ponúkaného nápoja, domnievali sa, že ich chce otráviť. Zabili ho a zakopali v horách.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
