Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Preto sa viac doporučuje do pôdy pridávať neutrálny grafit alebo tmavé minerály ako sú amfiboly či turmalíny, čím možno zaručiť aj dlhodobý rovnomerný prísun živín. Kamenisté pôdy majú mnoho predností. Sú priepustné pre vodu, na svahoch netrpia eróziou a sú výhrevné. Dávajú nižšiu úrodu, ale akostnejšie vína.
Štrkovité pôdy majú podobné vlastnosti ako kamenisté, sú však menej výhrevné. Veľmi dobrá je zmes hrubého štrku s jemnozrnným skeletom.
Piesčité pôdy dávajú vyššie výnosy hrozna než pri iných hospodárskych plodinách. Dôležitá je dobrá priepustnosť vody, vysoká vodivosť tepla a jednoduché obrábanie. Nevýhodou týchto pôd je nedostatočný obsah živín. Vyžadujú intenzívne hnojenie. Ak obsahujú viac než 60 % kremeňa, vinič netrpí fyloxérou.
Ílovité pôdy obsahujú najviac živín, majú však nevyhovujúce fyzikálne vlastnosti. Vinič na nich rastie bujne, avšak akosť vína býva len stredná až nízka. Na ílovitých pôdach sa dorábajú spravidla len stolové odrody.
Vplyv horninového substrátu na kvalitu vín
Menej známa je na kvalitu vína úloha podložia. Spojenie medzi vínom a geológiou nie je vždy na prvý pohľad evidentné, pretože vinič sa v rámci istého širokého rozmedzia môže adaptovať na bezmála akýkoľvek typ terénov, klímu a teplotu. V skutočnosti geologický substrát, ktorý je základom pôd, má na charakteristiku konečného produktu veľmi významný vplyv. Dôležité sú nielen horniny, ale aj podmienky za ktorých na nich vznikali pôdy. Výrazná závislosť vlastností vína od geologického podložia sa prejavuje hlavne tam, kde sa pestujú špeciálne vína.
Víno dopestované na granitoch
Ako príklad slovenských vín z granitového podložia možno uviesť robustný iskrivý pezinský silván. Frankovka dopestovaná na granitioch v Bratislave sa vyznačuje výraznou vôňou a krásnou farbou. Má úplne odlišnú chuť od Frankovky, ktorá pochádza z pieskovcov a vápnitých ílovcov severovýchodných svahov Malých Karpát.
Malokarpatská vinárska oblasť sa vyvíja od 13. storočia. Už privilégium Ondreja Tretieho z roku 1291 udeľuje Bratislave pri výrobe vína značné výhody. Počnúc 14. storočím sa malokarpatské vína začali exportovať aj do zahraničia, predovšetkým do rakúskych a českých zemí. Priaznivý vývoj trval aj v 15. storočí a nezastavil sa ani neskôr. Matej Bel uvádza staré príslovie, ktoré hovorí: „Bratislavské vinice sú najväčšie, svätojurské najlepšie, pezinské najkrajšie, modranské najúrodnejšie.“ V 19. storočí boli tunajšie vinice takmer úplne zničené mrazmi, phylloxérou a hubovitými chorobami. Ich obnova prebieha od začiatku 20. storočia a dnes patria k pomerne úspešným stredoeurópskym vinárskym regiónom.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
