Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Najrozsiahlejšie plochy viníc v Malých Karpátoch sú situované na hlinito-kamenitých sedimentoch žulových zvetralín, len v pezinskom a dolianskom rajóne tvoria substrát čiastočne aj kryštalické bridlice a v orešianskom rajóne spodnotriasové (240 mil rokov staré) kremence a jurské (150 mil rokov) vápence (Cambel & Vilinovič 1987). Výrazný je nedostatok fosforu a horčíka, lokálne však aj vápnika. Granity sa okrem toho vyznačujú aj nízkym obsahom stopových prvkov medi, zinku, chrómu, niklu, olova a vanádu (Bezák & Suk 1999).
Typickým príkladom vín pestovaných na granitoch môže byť aj víno „Garnay“ z Beaujolais. Dorába sa prevažne na hercýnskych granitoch Massif Central (Leneuf & G0lard 1980). Jeho chuť je tak trochu ovocná, „telnatá“ a veľmi osobitá. Rovnaké odrody hrozna, ktoré sa tu prestujú na bridličnatom a porfyritovom podloží, sa vyznačuje inými chuťovými a akostnými vlastnosťami. Sú podobne robustné, avšak vyznačujú sa temnou červenou farbou a charakteristickou chuťou (Pomerol 1986). Granity dávajú tunajšiemu vínu výraznú vôňu a farbu, kým víno na bridličnatom podloží sa vyznačuje jemnejšou chuťou a menej výraznou farbou.
Víno dopestované na vápencoch
Na pôdach vytvorených na kompaktných vápencoch, korene obvykle nesiahajú ďalej ako do hĺbky 70 cm. Ak je leto horúce, vyznačujú sa takéto terény nedostatkom vlahy. Až do 35 % vody preto vinič získava priamo z vápencového podkladu kapilárnym vzlínaním.
U vína získavaného z viniča rastúceho na vápencoch sa zintenzívňujú jeho charakteristické znaky: vôňa a chuť použitej odrody. Dáva plné a sladké vína peknej farby a s pomerne vysokým obsahom alkoholu (In vino.. 1970; Bezák & Suk 1999). Ako príklad takéhoto vína možno uviesť burgundské červené stolové víno Grand Ordinaire, Pinot Noir – dorábané v Mâconnais na strednojurských vápencoch a liasových mramorových vápencoch pod slávnym bralom Solutré (Bréjoux 1978). Podobnými vlastnosťami sa vyznačujú aj niektoré vína z Alsaska, ktoré sa dorábajú na červených až hnedých rendzínach, ktoré vznikli na vápencových konglomerátoch tvoriacich hrebene pahorkov. Ako prvé vinice na vápencoch treba spomenúť vinohrady v Champagne, ktoré produkujú slávne šampanské vína.
Pred 70 milionmi rokov pokrývalo región Champagne more. O niekoľko miliónov rokov neskôr došlo k vyzdvihnutiu oblasti (Hilly & Haguenauer et al. 1979) a na vynorených vápencoch sú dnes situované slávne vinohrady. Vápence sú asi spolovice prekryté ílmi. To vysvetľuje prečo sa odlišné odrody hrozna, vysádzané na špecifických lokalitách Champagne: Chardonnay, Pinot Noir a Pinot Meunier adaptovali odlišne podľa toho, či rastú na ílovitom alebo vápencovom podklade. Epernay, hlavné mesto oblasti Champagne, každoročne poriada oslavy vápenca.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
