Jela
Sobota, 19. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Táto oslava, ktorá sa kedysi nazývala Vápencový festival sa dnes volá Vápencový prechod. Obsah oslavy však ostal rovnaký: hold vápencu. Champagne naozaj vďačí za úspech vinohradníctva 200 metrov hrubej polohe vápenca, pričom najlepšie vinohrady sa rozprestierajú na podloží vápenca, ktorý vznikol zo schránok belemnitov. Vápenec pohlcuje slnečné žiarenie a odráža ho naspäť do hrozna, čím zabezpečuje stabilné teplotné podmienky napriek tomu, že isté úseky dňa býva v Champagne aj pomerne chladno. Vápenec pomáha vínu tvoriť bublinky i zrieť. Vínne pivnice sú vyhĺbené vo vápencoch. Najväčšie sú dlhé aj desiatky kilometrov. Teplota v nich kolíše len v úzkom rozmedzí 8 až 12 °C. Až do neskorého stredoveku sa vinohradníctvom zaoberali mnísi. Saint Rémi, biskup z Rheims, ktorý pokrstil knieža Clovisa, býval uprostred vinohradov blízko Epérnay. V období rokov 898 a 1825 boli francúzski králi korunovaní v Remeši (Rheims), v srdci regiónu. Prvý francúzsky kráľ bol na Vianoce roku 496 pomazaný vínom z Champagne. O niekoľko storočí neskôr sa manželstvom Jeanne de Navarre s dedičom francúzskeho trónu, neskorším Filipom Krásnym pripojilo panstvo Champagne k zemiam fracúzskej koruny. František Prvý získal do daru niekoľko sudov vína, podobne aj neskoršia škótska kráľovná Mária Stuartová a Ľudovítovi Šestnástemu priviezli z príležitosti jeho korunovania niekoľko sto pínt vína. Počnúc 12. storočím začala sláva Champagne prekračovať hranice krajiny a prestíž tunajších vín sústavne vzrastala. Šampanské víno sa nesmie piť ľadové, aby nestratilo svoju vôňu. Obyvatelia Champagne ho servírujú pri teplote asi 8ºC.
Šampanské víno sa nesmie piť ľadové, aby nestratilo svoju vôňu. Obyvatelia Champagne ho servírujú pri teplote asi 8ºC.
Aj vína z okolia Bordeaux sú vlastne pestované na vápencoch prekrytých vrstvou štrkov, pieskov a ílovitých nánosov. Červené víno sa dorába z troch odrôd hrozna: Cabernet Sauvignonu, Francúzskeho Cabernetu a z odrody Merlot. Cabernet Sauvignon a Francúzsky Cabernet majú vysoký obsah tanínu a Merlot dodáva vínu vysoký obsah alkoholu a má zamatovejšiu chuť ako predchádzajúce dve odrody. Na Slovensku sú vinohrady situované na vápencoch len pomerne zriedka. Niekoľko takýchto regiónov na druhohorných dolomitoch nachádzame napríklad na južných svahoch Tríbeča a Považského Inovca.
Víno dopestované na vulkanitoch
Typickými vínami dorábanými na vulkanických horninách sú niektoré talianske vína alebo Madeira. Na svahoch Vezuvu sa hojne pestuje Lacrima Christi.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
