Jela
Sobota, 19. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Podobné charakteristiky má aj víno zo Sicílie zo svahov Etny alebo z oblasti Orvieta. Veľmi špecifické je biele sladkasté Est-Est-Est víno zlatistej farby z Montefiascone, ktoré sa rodí na draslíkom bohatých vulkanických horninách južne od Orvieta nad Bolsenským jazerom (Bencini et al. 1990) v mediteránnych klimatických podmienkach. Jeho sláva sa traduje od prelomu 11. a 12. storočia, kedy sa istý Johannes Fugger vybral z Nemecka na svoju púť za dobrým talianskym vínom. Deň cesty pred ním šiel jeho sluha a ochutnával miestne vína. Tam, kde objavil dobré víno, napísal bielou kriedou na bránu slovíčko „est“ (je! – tj. tu je dobré víno), aby jeho pán nepremeškal možnosť ochutnať miestny mok. Keď sluha došiel do mestečka Montefiascone tak mu tamojšie víno zachutilo, že na bránu napísal: „est-est-est.“ Toto Est-Est-Est dalo slávnemu miestnemu vínu meno. Víno sa vyrába z odrôd Trebbiano Toscano, Malvazia Bianca a Rosetto. Fugger sa už z mesta nepohol. Upil sa k smrti a svoj majetok poručil obci s prosbou, aby vždy vo výročný deň jeho smrti naliali na jeho hrob v miestnom kostole za pohár skvelého Est-Est-Est vína. Tradícia sa dodnes dodržuje. Dnes je producentom najkvalitnejšieho Est-Est-Est vína firma Falesco.
Tokajská vinohradnícka oblasť je situovaná na južných svahoch Zemplínskych vrchov. Geologické podložie je tvorené mladopaleozoickými horninami (zlepencami, pieskovcami, ílovitými bridlicami s vysokým obsahom grafitu), treťohornými sedimentárnymi horninami bádensko sarmatského veku, neogénnymi vulkanitmi a nesúvislým pokryvom kvartérnych (štvrtohorných) sedimentov (Vass et al. 1985). Najvýznamnejšie sú polohy kyslých ryolitových vulkanitov a ryodacitových popolov vulkanických hornín prevažne pemzových tufov. Vinič rastie hlavne na neogénnych vulkanitoch, konkrétne na hlinito-kamenitých sutinách a extruzívnom telese ryolitu pri Viničkách. Pôdy na týchto horninách sa vo všeobecnosti vyznačujú značným stupňom heterogenity a pomerne vysokými obsahmi horčíka a bóru a nízkymi obsahmi vápnika a mangánu (Bezák & Suk 1999). Dejiny pestovania viniča v tokajskej oblasti siahajú až do doby Keltov. Po tatarskom vpáde sa tu začal pestovať hlavne Furmint, ktorý sem priviezli talianski kolonisti a ktorý tvorí 65 až 75 % tunajších vinohradov. Neskôr sa začali pestovať aj ďalšie odrody: Tokajská Lipovina (15-20 %) a Muškát Žltý (10 %) a Rizling Vlašský (najviac 10%). Prvého medzinárodného uznania sa vínu dostalo roku 1562, keď sa počas zasadaní Tridentského koncilu podávalo na stole pápeža Pia IV.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
