Marcel
Nedeľa, 20. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Do Tridentu ho dal priviesť záhrebský biskup Juraj gróf Draskowich. „Summum pontificem talia vina decent.“ „Takéto vína prináležia na stôl najvyššieho pontifika,“ prehlásil nadšený pápež. Tokajské víno bolo obľúbeným vínom Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Má preukázateľný liečivý účinok. Už v stredoveku bolo užívané ako „universalis vera medicina“. Pomáha pri chorobách zažívacieho traktu, priaznivo ovplyvňuje činnosť srdca, pôsobí povzbudzujúco na oslabený organizmus a má antidepresívne účinky.
Výroba skutočne kvalitného tokajského vína sa začala až v rokoch 1650 až 1665 po zistení scibébovatenia bobúľ vo vinohradoch. Na základe toho bol v roku 1665 vydaný zákon, ktorým sa nariaďoval zber cibéb na výrobu tokajských vín, čím sa výroba klasických tokajských vín rozšírila na výrobu lahodnejších tokajských vín. Podľa názoru niektorých vinárov podstata výroby tokajských vín spočíva v prvom rade v technológii a klimatické a pôdne podmienky majú len podružnú úlohu. S takýmto názorom nemožno bezvýhradne súhlasiť. Stačí si uvedomiť klimatický vplyv blízkych riek Tisy, Latorice a Bodrogu na mikroklímu oblasti, na vznik hmiel, ktoré podporujú vznik ušľachtilých pliesní, vedúcich k vzniku cibéb.
Roku 1571 sa prvý raz spomínajú vína aszú a z roku 1630 sa zachoval opis metódy jeho prípravy, ako nám ho zanechal Máté Sepsy Laczkó. Tento postup sa používa až dodnes.
Aszú je víno pripravené zo zošúvereného hrozna Furmint zamoreného ušľachtilou pliesňou Botrytis cinerea. Toto takzvané „scibébovatenie“ hrozna spôsobuje, že sa vyznačuje koncentrovanou vôňou a vysokou cukornatosťou. Putňovitosť aszú odpovedá počtu putní cibéb (1 putňa predstavuje asi 20 kg hrozienok) pridaných do gönczkého sudu (136 litrov vína) základu tvoreného muštom tokajským samorodným suchým. Aszú by sa malo vypiť do hranice putňovitosti plus dva roky, čiže napríklad 4 putňové víno do šiestich rokov. Víno zreje v sudoch vyrobených z aspoň 10 - 12 rokov starého dubového dreva zemplínskych lesov. Obsah cukru je v nich 40-90 g/l a v päťputňovom najmenej 120 g/l. Okrem aszú sa vyrába aj suché samorodné tokajské víno, do ktorého sa okrem „pasty aszú“ nič iné nepridáva. Jeho základ tvoria Furmint, Lipovina a Muškát. Vyrába sa ako suché i sladké. Ďalším typom tokajských vín je Tokajská Essence zo samotoku hrozna, tj. z muštu ktorý vytečie s hrozna pod tlakom vlastnej váhy. Svätý Urban je tvorený zmesou Furmintu a Lipoviny. Víno z hrozien odležaných v šupke sa vyznačuje intenzívnym bouquetom a vysokou cukornatosťou. Nazýva sa Tokaji forditás.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
