Marcel
Nedeľa, 20. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Keď neskôr knieža František Rákóczi daroval Ľudovítovi XIV francúzskemu mnoho fliaš tokajského vína, panovník z neho poslal istú časť aj Madame Pompadour s nasledovným doporučením: „C´ est le roi des vins et le vin de rois“ („Je to víno kráľov a kráľ vín“). Noel, kuchár Fridricha Veľkého takto povzbudzoval kráľa k pitiu tokajského vína: „Len pite, výsosť, prví ľudia neboli z raja vyhnaní kvôli pitu ale kvôli jedeniu!“ Pápež Benedikt XIV. Ďakoval Márii Terézii za dar tokajského vína nasledovnými slovami: „Benedicta sit terra, quae te germinavit, benedicta sit mulier, quae te misit. Benedictus sum, qui te bibo.“ („Kiež je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, požehnaná žena, ktorá ťa poslala a požehnaný aj ja, ktorý som ťa pil!“). 16. novembra 1984 kúpil istý John A. Chunko z New Jerssey v USA fľašu tokajského z roku 1646 za ekvivalent dnešných 405 £.
Vína dopestované na vulkanických horninách bývajú značne aromatické. Také sú vína z Modrého Kameňa, Vinice či z Hokoviec (tu sa pestuje prevažne na opukách s vulkanogénnou prímesou - andezitovými epiklastikami), vína pestované z okolia Levíc a Pukanca či z obce Sebechleby. V tejto juhoslovenskej vinárskej oblasti prevládajú Dievčie hrozno, Cabernet-Sauvignon, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Sauvignon, Burgundské biele a Frankovka modrá. Pestuje sa však aj Silván.
Víno dopestované na ílovitých bridliciach
Réva pestovaná na ílovitých bridliciach dáva ťažšie vína s vysokým obsahom tanínu a alkoholu. Príkladom takýchto vín sú portské vína. Vinohrady na strmých svahoch rieky Duoro sú vysádzané výlučne na bridličnatom substráte, ktorý je v porovnaní s granitovým podložím omnoho vhodnejší, pretože lepšie pohlcuje slnečné žiarenie ako chladná lavadorská žula (Couto et al 1990).
Vinho do Porto – portské víno sa vyznačuje aj špeciálnymi vinárskymi postupmi jeho spracovania. Roku 1668 dvaja Angličania prišli na nápad pridávať do portského vína pred dlhým transportom do Anglicka alkohol, aby ho takto stabilizovali. Tak vznikla dlhá tradícia jedného z najznámejších „zosilnených vín“ (Verzár 1984). Centrom pestovania portského sú obce Pinhão a Régua na pravom brehu rieky Duoro. Víno sa spracúva v pivniciach na brehu rieky v Porte. Z vinohradníckych oblastí sa do mesta priváža loďami a železnicou. Do muštu sa pridáva isté množstvo tymiánu. Ak hroznová šťava neobsahuje dostatok cukru, pridáva sa do nej zahustený mušt jeropiga, ktorý niekedy môže tvoriť až pätinu objemu. Ako esencia sa pridáva aj trochu niekoľko storočí starého portského vína. Takéhoto starého vína je nedostatok a preto sa popri ušľachtilej starej esencii používa aj prídavok pálenky, ktorá sa pripravuje z viac než päť rokov starého miestneho vína.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
