Marcel
Nedeľa, 20. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Pokiaľ nie je farba vína dosť intenzívna, pridáva sa do neho farbivo z bazy. Dorába sa portské biele (branco) i červené (tinto), suché (seco), polosladké (meio-doce) i sladké (doce).
Burgundské vína zrejú na pôdach, ktoré vznikli na jurských bridliciach. Toto víno sa líši od vína rovnakých odrôd, ktoré pochádza z granitového podložia. Kým víno z granitov má silnú a výraznú vôňu a farbu, víno z vinohradov na bridliciach má jemnú chuť a menej výraznú vôňu. Na podobnom horninovom substráte prvohorných bridlíc sa pestujú aj rýnske a moselské vína.
Vína z prieskov a štrkov
V pieskoch sa rodia ľahké vína, ktoré sa rýchlo vyvíjajú a štrkovité terény dodávajú vínu krásnu vyrovnanosť (In vino.. 1970). Lausane ich nazýva vínami mladosti. Bezák a Suk (1999) uvádzajú, že takéto vína, najmä ak značnú časť substrátu tvoria kremenné zrnká, si zachováva čosi z ostrosti kremeňa. Chianti Classico sa pestuje na rôznom pôdnom podklade. Hojne sú zastúpené ílovité a vápenaté pôdy, vulkanické tufy i vápence (v okolí Greve, Taliansko). Najväčší rozsah vinohradov je situovaný v okolí Castelnuovo Berardenga na piesčitom podklade, nazývanom talianskymi vinármi „macigno.“ Pestujú sa tu červené vína Sangiovese, Canaiolo a Colorino, Cabernet-Sauvignon a Merlot ako aj biela Malvazia a Trebbiano,. Z jedného hektára vinice sa získava viac než 52 hektolitrov vína svetločervenej naružovelej farby s intenzívnou vôňou po fialkách. Víno z tejto oblasti je väčšinou suché s nízkym obsahom tanínu. Vekom sa jeho chuť stáva zamatovejšou a lahodnejšou (Frommers 2003). Na piesčitých (kenozoických) sedimentoch sa juhovýchodne od Lisabonu pestuje slávne dezertné víno Moscatel de Sétubal.
Silván z okolia Vinice, kde sa pestuje na pieskoch, je ľahký, jemný a mierne voňavý, svojimi vlastnosťami značne odlišný od silvánu z granitových podloží (Malé Karpaty) alebo od silvánu z okolia Levíc s intenzívnou vôňou. Frankovka z Dolných Orešian, dopestovaná na druhohorných pieskovcoch a vápnitých ílovcoch má jemnú škoricovú chuť. Skladovanie vína
Ideálna teplota pre skladovanie vína je 19 až 15 °C. Ešte dôležitejšie je, aby teplota bola stála. Teplotné podmienky pod 7 °C už nie sú ideálne. Podobne nevhodné je uskladňovať víno v priestoroch, v ktorých teplota presahuje 18 °C. Sú však aj výnimky. Napríklad červené vína v oblasti Bordeaux sa skladujú pri teplotách 16-20 °C. Biele vína z tej istej oblasti sa skladujú pri teplote 7 – 10 °C. Víno nemá byť vystavené svetlu, úplná tma však nie je nutná. Svetlo pôsobí na starnutie vína, negatívne ovplyvňuje hlavne jeho farbu.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
