Marcel
Nedeľa, 20. apríla 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Preto sa červené víno uskladňuje vo fľašiach z farebného skla. Buket vína sa vytvára vo fľaši. Estery a prchavé kyseliny, ktoré mu dodávajú chuť a vôňu sa však neuvoľnia ak je víno príliš schladené. Biele víno by sa malo vo všeobecnosti podávať mierne chladné (nie však ľadové, aby sa nezmrazila vôňa a neprehlušila chuť), kým u červeného vína sa doporučuje o niečo vyššia - „izbová teplota,“ aby sa v pohári rozvinula vôňa nápoja. Termín „izbová teplota“ nemožno vzťahovať k teplote moderného, ústredným kúrením vykúreného bytu, ide skôr o „izbovú teplotu“ zámockých miestností, tj. 15 až 17 °C.
Veľký význam má aj kvalita zátok. Ak sa korok nemá zošúveriť, musí byť mierne vlhký. Preto je vhodné ukladať fľaše ležato, aby sa zaistil stály styk vína s korkom. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že hneď po kvalite vína je druhým najdôležitejším faktorom kvalita korkovej zátky.
Záver
Vtesnať víno do „vedeckých hraníc“ je napriek všetkému úsiliu nemožné,. „Vína, podobne ako starí majstri, nie sú predmetom vedy, ale umenia.“ Ani geologické podložie, ani charakter pôd, ani odroda viniča, ani klimatické podmienky nevyčerpávajú všetku pestrosť, ktorou víno dokáže potešiť srdce človeka. Len tá správna kombinácia ťažko zachytiteľných faktorov umožňuje vznik božských nápojov, ktoré ľudstvo už tisícročia spája s hostinami bohov. V Bordeaux len neopakovateľná kombinácia pôdy, chémie, klimatických podmienok, slnka a tieňa, nadmorskej výšky a strání, dažďa, hmly, vplyvu riek, flóry, fauny a božskej iskry dokáže vytvoriť víno s úplne inými vlastnosťami ako pôda susednej vinice, vzdialenej sotva 100 metrov. Mnoho záleží aj na spracovaní hrozna, na vinárskych postupoch a kultúrnych zvyklostiach. Madeiru možno podávať ako suché víno (sercial – cercial), polosuché (verdelho), polosladké (Boal – Bual) alebo sladké víno (Malvasia). Tokajské, portské i burgundské vína sa tiež pripravujú na mnoho spôsobov, takže konečná paleta rôznych druhov vín je prakticky nepreberná. Umenie optimálneho vychutnávania tekutých darov prírody tvorí samostatnú kapitolu ľudskej civilizácie. Znalec by mal vedieť, že ak chce vychutnať všetky prednosti portského bieleho vína, toto sa má piť z pohárov naplnených do troch štvrtín objemu, kým portské červené má zapĺňať dve tretiny 1 dcl pohára. Ušľachtilé červené vína sa podávajú pri teplote 19°C, stolové a zelené vína pri 14 °C, biele vína pri 8-12 °C a šumivé a sladké stolové vína biele alebo ružové (rosé) pri 6 °C.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
