Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Víno ospieval vo svojej Iliade už i najznámejší básnik tých antických čias Homér. V epose uvádza aj mestá a oblasti, kde sa vinič pestoval. Na začiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý nápoj, až neskôr sa stalo bežne používaným nápojom. Pestovanie viniča a pitie vína bolo trvalou a neoddeliteľnou súčasťou gréckej kultúry. Víno uskladňovali v nádobách z pálenej hliny a na prepravu najčastejšie používali kožené mechy.
Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2.500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. O vinohradnícku kultúru sa mimoriadne zaslúžili premožitelia Etruskov - Rimania. Víno bolo veľmi obľúbené. Rimania ho konzumovali riedené vodou. Na prípravu takýchto riedených vín sa používali špeciálne nádoby, zvané „mistarius“. Piť neriedené víno sa považovalo za barbarský zvyk. Víno sa miešalo s rozmanitými vonnými a horkými prísadami, napríklad s ružou, myrhou, aloe, jalovcom, vavrínom či inými bylinami. Popri 90 prirodzených druhoch vína, o ktorých sa zmieňuje Plínius, sa podávalo ďalších 50 druhov umelých vín. O umelých vínach Plínius prehlásil: „Dnešná nemravnosť je taká, že sa predávajú len názvy vín ale vína sa nevyrábajú vo vinárskych nádobách.“ Okrem miestnych vín sa konzumovalo veľké množstvo dovážaných vín z Grécka, Malej Ázie, Galie, Sýrie, Hispánie či Dalmácie. Medzi gréckymi vínami sa tešili veľkej obľube chijské, lesboské a kójske. Tieto vína sa vykladali v samostatnej časti prístavu v Ostii, v takzvanom „portus vinarius,“ vyhradenému pre dovoz a vývoz vína. Z rímskych čias sa nám zachovalo pomerne mnoho písomných dokladov, v ktorých sú uvedené postupy pri výrobe vína i odrody bielych a modrých vín, ktoré sa pestovali. Diela, ktoré v tom čase vznikli, používali a citovali autori až do stredoveku. Rímska civilizácia priniesla do všetkých končín impéria na ostrí svojich mečov aj pestovanie vínnej révy. Rozšírila dorábanie vína bezmála do všetkých oblastí, do ktorých ríša expandovala, predovšetkým však do Francúzska, Španielska a Portugalska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku. Veľká časť produkcie sa exportovala priamo do hlavného mesta. Na územie Slovenska sa vinárstvo dostalo omnoho skôr.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
