Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Pestovanie viniča sem pravdepodobne preniklo z Malej Ázie povodím Dunaja s indoeurópskými kmeňmi, ktoré ho pred 3 000 rokmi v mladšej dobe kamennej priniesli spolu s pestovaním pšenice a ďalších kultúrnych plodín ako boli jačmeň, žito, proso a mak. Blízko Smoleníc v Malých Karpátoch sa pri archeologických výskumoch našla nádoba na víno a sedem vinohradníckych nožov zo 7. a 6. storočia pr. Kr.
Ďalší veľký rozmach pestovania viniča predstavuje obdobie vrcholného stredoveku. 13. storočie bolo v Európe storočím vína. Víno sa z vinárskych oblastí rozvážalo loďami po mori a po riekach. Biele víno bolo určené bohatým a červené chodobným zákazníkom. Keďže fľaše neboli vo väčšej miere k dispozícii, víno sa skladňovalo a distribuovalo v sudoch. Vtedajšie odrody hrozna boli menej cukornaté, a preto malo víno len polovicu dnešného obsahu alkoholu, po otvorení sudu rýchle podliehalo skaze, takže ho bolo treba čo najskôr skonzumovať. Žiaľ, sľubne sa rozvíjajúce vinohradníctvo v strednej Európe prerušil roku 1241 vpád Tatárov. Väčšina viníc bola zničená, avšak po odchode východných nájazdníkov sa podarilo vinárstvo v Uhorsku veľmi rýchlo obnoviť. Zaslúžili sa o to aj kolonisti z Talianska a Nemecka, ktorí priviezli so sebou aj nové odrody, napríklad základ tokajských vín – Furmint. Na území dnešného Slovenska sa rýchle sformoval šesť základných vinohradníckych oblasti: malokarpatská, juhoslovenská, nitrianska, stredoslovenská, východoslovenská a tokajská vinohradnícka oblasť (Hronský 2001).
V tomto období sa pili omnoho kyslejšie vína ako dnes. To umožňovalo, aby medzi popredné vinárske oblasti Uhorska patrilo napríklad aj okolie Krupiny. Vznik unikátneho systému podzemných chodieb pod mestom dávajú niektorí historici do súvisu práve s vinohradníckou činnosťou. Už koncom 13. storočia sa ochladilo. Roku 1306 prišla prvá krutá zima po 300 rokoch. Značná časť viniča zamrzla. Roku 1310 zamrzol vinič aj vo Francúzsku a v severnom Taliansku. Nastalo obdobie chladu a dažďov. Najstrašnejšie boli roky 1315, 1316-1317, nato prišiel mor – čierna smrť a vyhubil 20 miliónov ľudí, čiže asi tretinu európskej populácie. Ochladenie trvalo aj v 15. storočí. Mimoriadne chladnými rokmi boli roky 1443, 1458 a 1491, kedy zamrzli rieky v celej Európe a zamrzol aj vinič. Ďalší rozvoj vinohradníctva začal až v renesancii a trvá dodnes.
V Amerike vznikli prvé vihohrady okolo roku 1520. Španielski dobyvatelia ich vysádzali najmä v Mexiku, Argentíne, Chile a Peru. Pestovali európsku révu Vitis vinifera, avšak na väčšine miest nachádzali pôvodný vinič rodu Vitis labrusca, ktorého víno sa vyznačuje osobitnou príchuťou, takzvanou líščinou. Európske odrody viniča sa rozšírili najmä v Kalifornii.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
