Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
V ostatných oblastiach Ameriky sa až donedávna pestoval vinič Vitis labrusca. Na konci 19. storočia však mala Kalifornia až tak vyspelé vinárstvo, že začala konkurovať európskym, najmä francúzskym vínam. Sľubný rozvoj vinárstva v USA zabrzdila prohibícia. Opätovný rozvoj vinárstva najmä v Kalifornii nastal po druhej svetovej vojne a v posledných desaťročiach, keď boli zavedené prísnejšie zákony o výrobe a spracovaní vína, čím sa začali vyrábať kvalitnejšie vína schopné konkurencie. Do Austrálie bol prvý vinič dovezený okolo roku 1800 a veľmi rýchlo sa potom rozšíril takmer do všetkých oblastí Austrálie a Nového Zélandu. Mnohotisícročná história vinárstva v Európe dala vzniknúť početným slávnym vinárskym oblastiam a technológiám. Väčšina z týchto oblastí sa pýši špecifickým druhom vín. Tak napríklad v Španielsku je oblasť Tarragona a Alella známa bielymi vínami, oblasť La Mancha ružovými a Jerez de la Frontera či Malaga červenými vínami. Snáď najznámejším francúzskym vínom je červené víno z Burgundska (dorába sa tu aj biele Chardonnay). Šopronská Frankovka a Egri Bikavér sa vyznačujú nádhernou temno červenou farbou. Pre Alsasko sú typické červené i biele vína. Toskánske Chianti je ružové (rosé), biele víno Lacrima Christi sa pestuje na stráňach Vezuvu a v okolí Marsaly, Rimania uprednostňujú miestne biele vína Vini di Castelli a Frascati. Spomedzi typických slovenských vín možno okrem tokajských vín spomenúť aspoň orešanské červené, račiansku frankovku a biele pezinské. Niektoré vína sa pripravujú zo špecifických odrôd: tokajský Furmint, alsaský Tramin, mikulovské Burgundské sivé, (vyšľachtené z Burgundského modrého, známe pod menom Rulandské a pod.), iné sa neviažu na jednu alebo niekoľko špecifických odrôd hrozna ale tvoria zmesné vína (portské). Sú vína, ktoré sa pestujú na špecifickom pôdnom podklade, iné na rôznorodých pôdach.
Čo ovplyvňuje kvalitu vína
Kvalitu vína ovplyvňujú početné faktory ako odroda viniča, zdravotný stav hrozna, množstvo úrody, doba zberu hrozna, poloha vinohradu, nadmorská výška (vinice v oblasti Bordeaux ležia na prímorskej nížine kým vinice v pohorí Chianti sú situované vo veľmi variabilných výškach od 250 do 800 m), klimatické podmienky, mikroklíma, charakter pôdy a geologické podložie.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
