Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Slnečné svetlo umožňuje chemickú premenu cukru na alkohol a teplo prispieva pri zrení k zjemňovaniu kyselín (In vino.. 1970). V Burgundsku napríklad dosahuje slnečný svit ročne priemerne 4476 hodín, čo predstavuje 45,6 % z celoročného denného času. V slnečných rokoch sa podiel slnečných hodín môže zvýšiť dokonca až na 60 % (Bréjoux 1978). V Alsasku tvoria slnečné dni od apríla do septembra asi 72 % (Pomerol 1986). Priame slnečné žiarenie má kladný vplyv aj na tvorbu červeného farbiva. Intenzita červenej farby vo vínach stúpa ak sa po zbere nechajú strapce hrozna pred lisovaním odležať v šupke niekoľko dní ba až týždňov.
Pri nižších teplotách, zamračenom počasí a dostatku vlahy v pôde sa tvorí pomerne viac kyselín než cukru. Čím je vinohrad situovaný južnejšie, tým väčšie je nebezpečie, že hrozno nebude obsahovať dostatočné množstvo kyselín, ktoré dodávajú vínu sviežu chuť. Vinohradníci tomuto nebezpečiu čelia pestovaním viacerých odrôd hrozna s rozličnou dobou zrenia. V období oberačky potom oberú aj menej zrelé odrody, ktoré zabezpečia prísun potrebných kyselín. Vinári na severe volia neskoro zrejúce odrody, aby zabezpečili čo najdlhšiu možnú dobu zrenia a vinič výrazne prerezávajú, aby sa nepreťažoval nadmerným množstvom úrody.
Dôležitou súčasťou hrozna sú aj fenoly. Tieto tvoria veľmi rozsiahlu a pestrú skupinu látok: fenolové kyseliny, flavóny a flavonoly, anthokyany a triesloviny. Triesloviny sú požadované v červených vínach, naopak s vynimkou barrikovych vín sú nežiadúce vo vínach bielych. Triesloviny. sa v priebehu zrenia kumulujú prevažne v stopke, šupke a semenách. Aromatické látky sú obsiahnuté prevažne v šupkách. Sú to prchavé látky, ktoré predstavujú zmes aromatických a alifatických alkoholov, ich esterov s kyselinami, aldehydov a heterocyklických zlúčenín.
Najväčším nebezpečenstvom sú mráz a krupobitie, najmä keď vinič kvitne alebo keď hrozno dozrieva. Tieto nepriaznivé činitele môžu významne poznačiť výšku úrody a kvalitu produkcie. Rovnako aj vytrvalý dážď môže viesť k rôznym chorobám, napríklad peronospóre. Počasie nemôžeme ovplyvniť, ale čiastočne možno zmierniť jeho následky vhodným ošetrovaním viniča. Pre vinič je najlepšie pekné dlhé leto, teplé, nie však veľmi horúce. Výhodná je aj suchá slnečná jeseň, ktorá umožní dobré vyzrievanie hrozna a tvorbu hrozienok niektorých špeciálnych odrôd.
Na západnom pobreží Francúzska je omnoho daždivejšie podnebie ako v Burgundsku. Klíma medzi Bordeaux a Perigordom (v tomto najväčšom vinárskom regióne sveta s rozlohou 108 000 ha) je ovplyvnená Atlantikom. Vyznačuje sa miernymi zimami i letami.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
