Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Pestujú sa tu odrody hrozna, ktoré majú podstatne dlhšiu dobu zrenia ako odrody pestované v Burgundsku. Výsledkom týchto rozdielov potom je, že červené vína zo západného pobrežia od Pyrenejí po rieku Loiru sa vyrábajú z hrozien, ktoré majú v šupkách viac tanínu než kdekoľvek inde vo Francúzsku (Lachiver 1988). Blízkosť riek Dordogne a Garonne spôsobuje časté hmly, ktoré pozitívne vplývajú na tvorbu ušľachtilých plesní „Botrytis cinerea“ a „Botryotinia fuckeliana“ dávajúcich vínu povestnú medovú sladkosť. Priemerné množstvo ročných zrážok v oblasti Burgundska je nižšie, asi 700 mm (kolíše od 450 do 950 mm). Typické kontinentálne podmienky sú ešte charakteristickejšie pre oblasť toskánskeho horstva Chianti. Teploty v zime klesajú až na 4 – 5 °C, kým v lete je sucho a horúco. Ortuť teplomera často vystúpi nad 35 °C. Väčšina zrážkovej činnosti sa tu viaže na jarné obdobie, kedy tu padne 800 až 900 mm zrážok. Všetci vinári vedia, že ročník je osudom vína. Ako dobrý príklad môže slúžiť rok 1959, kedy bolo vo Francúzsku mimoriadne dlhé a slnečné leto. Hrozno dosiahlo vysokú cukornatosť a vysoký obsah alkoholu, takže sa očakával vynikajúci ročník. Nakoniec sa ukázalo, že v dôsledku horúčostí sa mimoriadne znížil obsah kyselín a preto vína, vychvaľované ako budúci ročník storočia sa stali v konečnom dôsledku len celkom priemernými. Mikroklíma
Ďalším významným fenoménom, ovplyvňujúcim kvalitu vína sú mikroklimatické podmienky, v ktorých je víno dopestované. Tak napríklad najlepšie ročníky vína z oblasti Bordeaux boli 1929, 1955, 1962, 1966, 1971, 1976.. kým v Alsasku to boli len ročníky 1955, 1966 a 1976. Ako ďalší vynikajúci príklad vplyvu mikroklímy môže poslúžiť slávna vinohradnícka oblasť v okolí Jerez de la Frontera v južnom Španielsku. Pestovanie hrozna sa tu mimoriadne rozšírilo v rímskych dobách, keď sa mesto ešte volalo Asta Regia. Väčšina produkcie sa vyvážala do Ríma. Ešte aj z rokov 711 až 1264 sa zachovali údaje o veľmi dobrých pestovateľských výsledkoch. Tunajšie Sherry spomína vo svojich hrách aj William Shakespeare.
Miestne vinohrady sú situované v trojuholníku, zvieranom z dvoch strán riekami Guadalquivir a Guadalete. Na juhu sa rozprestierajú veľké močariská. Oblasť sa vyznačuje v priemere 295 slnečnými a len 70 daždivými dňami v roku a miestnym vetrom, vejúcim od Atlantiku. Úroda sa oberá už koncom augusta, prípadne začiatkom septembra. V Jerez de la Frontera niet vinárskych pivníc. Miestna mikroklíma umožňuje napriek veľkým horúčavám, typickým pre celú Andalúziu, víno skladovať na povrchu v bodegách.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
