Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Stovky poloprázdnych sudov sa povaľujú aj v sadoch pod olivovníkmi (Doromby 1982). Napodiv, víno v nich nepodlieha skaze. Kvôli tejto špecifickej mikroklíme sa sem zvážajú vína aj z iných oblastí. Po ich čiastočnom prepracovaní miestnym spôsobom, ktorý sa nazýva solerá a po malom prídavku miestnych vín sa pod vplyvom mikroklímy aj tieto dovezené vína menia na typické Sherry. Tunajšie vína sú nevypočitateľné. Každý rok majú inú špecifickú chuť, ktorú nemožno nikdy vopred odhadnúť. Angličania už stáročia odvážali na lodiach z prístavu Cadiz nespočetné sudy Sherry. Prázdne lode, ktoré priplávali z Británie pre drahocenný mok, zaťažovali námorníci balvanmi, ktoré potom v Španielsku vyhadzovali na breh. Miestni ľudia z nich postavili blízko tunajších rozsiahlych močarísk kamenný hrad pre hniezdiace vtáky. Ďalšou oblasťou s veľmi špecifickou mikroklímou je tokajská oblasť. Neopakovateľná charakteristika pôd spolu so špecifickými odrodami hrozna (Furmint, Lipovina, a Muškát Žltý), makro- a mikroklimatickými podmienkami (južné svahy, kvantita slnečného svitu, blízkosť Tisy, Latorice a Bodrogu, výskyt ušľachtilých pliesní Botrytis cinerea (Malík 1996). Pôda
Viac pozornosti než chemickému zloženiu pôdy venujú pestovatelia spravidla jej fyzikálnym charakteristikám. Čím je pôda hlbšia, tým väčší objem pôdy má vinič k dispozícii, z ktorého môže získavať živiny. Špecifikom vinohradov je, že rovnako úrodná ako aj neúrodná pôda musí byť intenzívne obrábaná. Vinári od nepamäti vedia, že „vinič nemá rád mokré nohy.“ Už Victor Rendu vo svojej práci Ampélographie française z roku 1857 uvádza, že vinič sa dokáže veľmi dobre adaptovať na väčšinu stanovíšť s výnimkou močiarov. Na pestovanie viniča je najvhodnejšie ľahko priepustné podložie, ktoré sa dobre zavodňuje i odvodňuje. Ťažké ílovité pôdy, nepriepustné pre vodu, nie sú pre vinič veľmi vhodné. Vinohrady sa preto často vysádzali na štrkovitých pôdach riečnych terás.
Niekedy možno nájsť na homogénnom horninovom substráte rôzne typy pôd. Dobrým príkladom sú pôdy v okolí Château de Condé-sur-Mosélle severne od Custines. Dion (1959) úvádza, že vojvoda Lotrínsky dal roku 1625 priviezť do svojich vinohradov na vylepšenie pôdy akúsi špeciálnu trávu v 3800 kartónoch. V dôsledku tohto vojvodovho zásahu do štruktúry pôd v Mâconnais majú tamojšie vinohrady dodnes iný typ pôd ako okolité vinice, ktoré sú situované na totožnom horninovom substráte.
Opačná situácia je vo francúzskom Bordelais.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
