Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Tunajšie hrubozrné štrky sa zdajú byť na povrchu rovnorodé, avšak v hĺbke 4,5 až 6 m je horninový substrát, z ktorého vinič získava väčšinu svojich živín, veľmi rôznorodý (Pomerol 1986). V malej vinárskej obci Colares západne od Lisabonu v blízkosti hradu v Sintre sa produkuje robustné červené víno, ktoré sa vyznačuje veľmi peknou farbou. Vinič je vysadený na piesčitých pôdach ale korene révy získavajú živiny z hlinito-piesčitého podložia. Tieto vinice nezničila ani epidémia phylloxéry, ktorá v 19. storočí zdevastovala ostatné európske vinice, pretože hmyz nedokázal preniknúť do tunajšej ťažkej kompaktnej pôdy.
Vinič uprednostňuje skalnaté stráne pokryté heterogénnymi pôdami (Huizinga 1987). Vo francúzskom Champagne sa už od antických dôb do miestnych vápenatých pôd primiešava hlinitá pôda, ktorá vznikla na sparnacianskom lignite (Lachiver 1988).
Vinič čerpá z pôdy hlavne fosfor a dusík. V sušine hrozna je asi 23 % kyseliny fosforečnej. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je obsah železa a vápnika. Železo dáva farebnú sýtosť a zvyšuje obsah tanínu. Vysoký obsah tanínu vždy znamená, že víno sa vyvíja pomalšie. Nadbytok železa sa môže prejaviť kovovou pachuťou vína alebo „čiernym“ zákalom. Vápnik neutralizuje kyslosť prostredia a zvyšuje odolnosť viniča voči chorobám. Jeho prebytok ovšem môže brániť dostatočnému príjmaniu železa. Fosfor má priaznivý účinok na zvyšovanie výnosov, odolnosti viniča voči chorobám a na akosť vína. Skracuje vegetačné obdobie. Nedostatok fosforu má za následok spomaľovanie rastu, kým jeho nadbytok brzdí príjmanie horčíka a niektorých ďalších stopových prvkov (Bezák a Suk 1999). Leneuf a Rat (in Pomerol 1986) publikovali zaujímavé hypotézy o vplyve draslíka, mangánu a horčíka v pôdotvornom substráte na produktivitu viniča a kvalitu vín. Podľa niektorých autorov (Sýkora 1959) sa najvhodnejšia kyslosť pôdy pohybuje okolo hodnôt pH 7 až 8, existujú však aj iné názory, ktoré napríklad uprednostňujú slabo zásadité rendziny a pôdy na vápencoch. Porovnali kamenisté, hlinité a vápnité terény vo vzťahu ku kvalite vína. Teplé pôdy, tvorené štrkom, pieskom a hlinami napomáhajú zreniu hrozna. Chladné pôdy ho spomaľujú. Kamenisté pôdy sa vyznačujú vyššou mernou teplotou. Tmavé suché pôdy sú teplejšie než ľahké mokré pôdy. Čím je ornica chladnejšia než spodné vrstvy pôdy, tým má vinič viac pigmentu a najmä červené vína iskrivejšiu farbu (Johnson 1987). Tmavé pôdy pohlcujú viac slnežného žiarenia. Preto sa vo Francúzsku niekde pridávajú do svetlých pôd tmavé íly. Takáto úprava však môže viesť k celkovej zmene charakteru pôdy.
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
