Vinič a víno boli oddávna späté s mytológiou, vierou a civilizáciou. Už v antike presahovali sféru každodenného života. Ozirisovským mýtom a neskôr dionýzovským a bakchickým kultom sa oslava vína dotkla božskej dimenzie. Túto tendenciu posilňovala aj Biblia, v ktorej sa vinič a víno spomínajú niekoľko stokrát. Noe tu vystupuje v úlohe prvého známeho vinohradníka. V knihe Genesis (9,20-21) čítame: „Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane.“ Vrcholného bodu transcendentna dosiahlo víno v omšovej obete, kde sa premieňa na Kristovu krv.
Pôvod viniča
Najstaršie údaje o výskyte viniča sú doložené z druhohôr z obdobia jury, spred 150 mil rokov (Bezák & Suk 1999). Čeľaď viničovitých rastlín Vitaceae zaznamenala značné rozšírenie v mladších druhohorách v kriede. Paleontologické nálezy sú známe z Nevady, Aljašky i Nebrasky. V Európe sa našli odtlačky listov rastlín z čeľade viničovitých v Portugalsku i v Čechách. Z konca kriedového obdobia (asi pred 70 mil. rokov) pochádza predchodca dnešného subtropického viniča Vitis sezannensis. Odtlačky jeho listov opísal Munier-Chalmas (in Pomerol 1986) zo starotreťohorných vápencov (travertínov) na úpätí Côte de Champagne, severovýchodne od Paríža. Tento druh viniča sa veľmi líši od dnes pestovaného viniča Vitis vinifera. Fyziologická charakteristika divého viniča Vitis vinifera silvestris sa vo viacerých ukazovateľoch líši od nášho Vitis vinifera sativa, ktorého pestré variety sa zdajú byť odvodené od Vitis vinifera caucasica, ktorý sa rozšíril od Čierneho mora až k Indu. Najstaršie výskyty rodu Vitis sú známe z vrchnej kriedy z cenomanu z ostrova Sachalin a z Kazachstanu (Němejc 1975; Bezák & Suk 1999). Vitis vinifera prináleží k druhu, ktorý pochádza zo západnej Ázie a južnej Európy. Už v treťohorách pred 40 mil. rokov bol rozšírený bezmála po celej severnej pologuli. V treťohorách značne rozšírený rod Vitis teutonica bol objavený v uhoľnom sloji v Hessensku, ktorý vznikol preuhoľnatením 120 tisíc kg semien a plodov viniča (Bezák & Suk 1999). Výskyt tohto rodu viniča opísal zo Slovenska napríklad Sitár (1973) z obdobia miocénu spred 7 mil. rokov. Vitis silvestris sa v Európe rozšíril až v mladších treťohorách v pliocéne a vo štvrtohorách. V holštajnskej medziľadovej dobe bol rozšírený od Anglicka cez strednú Európu až do Talianska. Rozšírený bol aj druh Vitis ludvigii.
Počiatkom štvrtohôr bol vinič chladným podnebím zatlačený na juh.
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzťah vína ku geologickému podložiu
| Dátum pridania: | 15.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | Ľudovít | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 6 701 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.5 |
| Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 42m 30s |
| Pomalé čítanie: | 63m 45s | ||
Zdroje: Bencini, A., Ciurli, C., Tanelli, G. & Verrucchi, C., 1990: Distribution of gold in some magmatic rocks from Central Italy. Mineral. Deposita. 25 (Suppl.) S 82-S 85, Bezák, V. & Suk, M a kol. 1999: Kameň a víno. (Bratislava), Geologický služba SR, 67 p., Cambel, B. & Vilinovič, V. 1987: Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. (Bratislava), Veda, 247 p., Bréjoux, P., 1978: Les vins de Bourgogne. Revue des vins de France. Coli. Atlas de la France viticole (L. Larmat), 275 p., Couto, H., Roger, G., Moëllo, Y. & Bril, H, 1990: Le district á antimoine – or Dúrico-Beirão (Portugal): évolution paragénétique et géochimique; implications métallogéniques. Mineral Deposita, Suppl., S69-S81., Dion, R., 1959: Historie de la vigne et du vin de France des origines au XIX siècle. Publ. Frammarion, Doromby, E., 1982: Spanyolország. (Budapest), Panorama, 647 p., Fazekaš, J., 1998: Všetko o víne. Tajomstvá krásy vína (Martin) Neografia, Frommers Italy 2003: The wines from Italy., Hilly, J. & Haguenauer, B. a kol. 1979: Guíde géologique Lorraine – Champagne. Masson 15-17, Hronský, V., 2001: Slovenské vína. (Bratislava), Belimex, 117 p., Huiyinga, J., 1987: The Waning of the Midddle Age. (London), Penguin Books, 207 p., In vino veritas.The Sunday Times Magazine. (Londýn), 1970, 48, 7, 3, Jaša, B. a kol. 1969: Vinohradníctvo (Bratislava), Príroda, 285 p., Johnson, H., 1987: Modern encyclopedia of wine. (New York), 218 p., Lachiver, M., 1988: Vins, vignes et vignerons – Histoire du vignoble français. Publ. Fayard, Leneuf, N. & Gélard, J. P. 1980: Géologie des vins de France. Excursion no. 210C. XXVIe Cong. Géol. Inter. Paris. (Orléans) BRGM, 78 p, Malík, F., 1996: Dobré víno. (Bratislava) Polygrafia vedeckej literatúry SAV, 341 p., Marocke, R. – Balthazard, J. & Huglin, P., 1997: Donnés concernat les exportation en éléments fertilisants de la vigne et un essai de fumure. Les vine d´Alsace. (Colmar), Alsatia, 5, 3-7, Matos, F. A.. 1992: Wines of Costa Azul. Rigiro de Turismo do Costa Azul. Portugal., 19 p., Němejc, F., 1975: Paleobotanika IV. Systematická část. Rostliny krytosemenné. (Praha), Academia, Pomerol, Ch., 1986: The wines and winelands of France. Geological journeys. (Orléans), Edition du BRGM, 370 p., Staněk, J., 1998: Víno není vinno. Kapitoly z dejín vína. (Praha, Litomyšl), Paseka 286 p., Sýkora, L., 1959: Rostliny v geologickom výzkumu. (Praha), 89 p., Sitár, V., 1973: Die fossile Fluora, sarmatischer Sedimente aus der Umgebung von Močiar in the Mittleren Slowakei. (Bratislava), Acta geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 26, Vass, D., Tőzser, J., Bagdasarjan, G. P., Ďurica, D., Kaličiak, M. & Orlický O., 1978: Chronológia vulkanických udalostí na východnom Slovensku vo svetle izotopických a paleomagnetických výskumov. Geol. Práce, Spr. (Bratislava), 71, p.77-88, Verzár, I., 1984: Portugália. (Budapest), Panoráma, 519 p.
