Ak sa však zahryzne niektoré z mláďat v zápale boja druhému do krku silnejšie, stačí aby ten druhý, čo len zapípol a stisk sa okamžite uvolní. Zložité lovecké metódy sú limitujúcim činiteľom, ktorý zabraňuje premnoženiu tigra. Matka privádza mláďatá k ulovenej koristi najskôr, keď majú 2-3 mesiace. Mláďatá reagujú na zvláštny mumlavý hlas matky, ktorý znie ur-ur-ur, alebo bru-bru-bru a je doplnený zdraviacim fŕkaním. Tento hlas tigríčaťa nabáda, aby matku nasledovali. Od 6-ich mesiacov chodia na lov s matkou. Spočiatku nejavia o lov veľký záujem a matke často korisť vyplašia. Až ako 11-16 mesačné si mláďatá s pomocou matky ulovia svojho prvého mladého byvola. Často sa aj stáva že byvol mladého tigra ťažko zraní. Keďže mláďatá zostávajú s matkou veľmi dlhý čas, vrhá tigrica mláďatá v prírode každý 4-5-ty rok. Na výchove mláďat sa podieľa len matka. Otec si svojich potomkov nevšíma a niekedy musí matka mláďatá chrániť, aby ich samec nezabil.







Lov:
Tiger je v zásade samotár, o korisť sa nikdy nedelí a príslušníka druhého pohlavia znáša len v čase párenia. Tigrovu taktiku lovu tvorí nepozorované priplazenie sa do malej blízkosti zveri , moment prekvapenia a dobehnutie koristi niekoľkými skokmi. Tiger vyráža do útoku najskôr vo vzdialenosti 10-25m, kedy dokáže vyvinúť max. rýchlosť. Prudký nábeh na korisť pomáha šelme i k tomu, aby vyviedla svoju obeť z rovnováhy a ľahko ju zrazila na zem. Za svojou potravou prejde tiger za deň aj 30-70 km. Tiger pri útoku rýchlo vyrazí, zachytí korisť pazúrmi na krku a chrbte a svojou váhou ju zrazí na zem. Útočí väčšinou zozadu alebo zboku. Menším zvieratám prehryzne krk zhora, väčšiu korisť chytí pevne za hrdlo a stisnutím oboch čeľusti ju zaškrtí. Doba škrtenia závisí na veľkosti koristi a max. trvá 8-14 minút. Ulovené zviera však bolesť ani necíti, pretože sa ocitá v stave šoku. Ak tiger svoju korisť opúšťa, aby sa na druhý deň vrátil, snaží sa vo väčšine prípadov zvyšky koristi ukryť pred inými zvieratami .