Pohľad na ne v nás vzbudzuje hrôzu a odpor. Pretože vo chvíli, keď sa zjavia, krúžiac na oblohe, je jasné, že sa končí niečia životná púť na tom to svete.
Na rozdiel od svojich blízkych príbuzných orlov sa supy netešia dobrej povesti. Na vide nie je len ich nepríťažlivý vzhľad, ale predovšetkým spôsob obživy. V prírode však plnia tieto dravce nesmierne dôležitú a nezastupiteľnú úlohu - starajú sa o rýchle a dôkladné odstránenie rozkladajúcich sa mršín, čím zabraňujú šíreniu nebezpečných chorôb a epidémií. Rovnakú funkciu plnia aj supy obývajúce územia s rozsiahlymi pastvinami, kde majú pre zmenu pod kontrolou stáda domácich zvierat. Napríklad v Španielsku sú dnes pomerne početné populácie supa hnedého a bielohlavého, a to práve vďaka masívnemu chovu oviec. A totožnú úlohu mali ešte donedávna aj v odľahlých častiach Ázie a Junej Ameriky, kde im ľudia pri pohrebných kmeňových obradoch predkladali na "likvidáciu" telá svojich mŕtvych.
Supy patria približne s ďalšími 200 druhmi dravých vtákov do veľkej čeľade jastrabovitých. Najväčší je sup africký, dorastajúci do dĺžky 110 centimetrov, a najmenší sup biely - rozpätím 1,65 metra - žijúci v južnej Európe, Prednej Ázii a v Afrike. Spomedzi európskych druhov je najväčší sup tmavohnedý - rozpätie jeho krídel dosahuje takmer tri metre. Supy sa nápadne podobajú orlom. Najmarkantnejší rozdiel medzi nimi je v tom, že krk a hlavu majú holé, čo má, samozrejme, svoju príčinu. Keďže ustavične strkajú hlavu do mršín, aby z nich vydolovali aj namenšie kúsky mäsa, hrozí im zašpinenie peria hnijúcimi zvyškami potravy a následná infekcia. Na rozdiel od iných dravcov majú slabé prsty a krátke tupé pazúry, ktorými nedokázu útočiť, a už vôbec nie usmrtiť. Preto žerú to, čo im príde do cesty - zdochliny. Tomuto spôsobu obživy majú prispôsobený nesmierne mocný ohnutý zobák, dokonalý nástroj na trhanie mäsa, ktorým hravo roztrhanú aj silné šľachy. Po hostine celé hodiny vysedávajú nablízku a trávia. Sup síce vydrži bez potravy aj niekoľko dní, no keď sa k nej konečne dostane, napchá sa doslova na prasknutie, až nie je schopný letu. Po "sieste" vedie jeho prvá cesta k vode, kde sa usiluje zmyť zo seba nebezpečné zvyšky potravy. Žiaden vták na svete nestrávi kúpaním toľko času ako nažratý sup. A hoci sa väčšina druhov živí predovšetkým zdochlinami, menšie supy lovia aj hmyz, ryby, kraby a korytnačky a za pochúťku považujú vtáčie vajcia.
Viaceré druhy si pri získavaní potravy dômyselne pomáhajú.