Sup zdochlinožravý napríklad uchopí zobákom kameň, ktorým vytrvalo búši do pštrosieho vajca - neraz aj vyše hodiny - kým sa nedostane k jeho obsahu. Hoci patrí medzi menšie druhy, dlhý je len okolo 60 cm, v prípade potreby prenesie k potenciálnemu zdroju obživy kameň vážiaci až jeden kilogram, a to aj z kilometrovej vzdialenosti! Iné druhy zase používajú opačný postup. Orlosup bradatý, v Španielsku nazývaný aj lámač kostí, vynesie veľkú korisť v pazúroch do výšky 50 až 80 metrov a odtiaľ ju zhodí na skaly. Z roztriešetných kostí potom vyberá lyžicovitým jazykom špik. Podobný postup použiva aj grécky orlosup, keď sa chce dostať pod pancier ulovenej korytnačky.
Supy obývajú tropické a subtropické oblasi východnej pologule. No zatiaľ čo v národných parkoch sa vyskytujú pomerne v hojnom počte, vo voľnej prírode sú čoraz vzácnejšie. Medzi najohrozeniejšie druhy patrí sup kapský. Prudký pokles jeho stavov spôsobilo výrazné zníženie počtu voľne žijúcich zvierat a tiež kruté vyvražďovanie farmármi, ktorí boli dlho presvedčení, že supy útočia na ich stáda. Dnes sa sup kapský vyskytuje už len v 83 hniezdiskách v oblasti afrických Dračích hôr. V rámci programu na jeho záchranu vybudovali vedci v rezervácii Giant`s Castle "supiu reštauráciu", kde tieto dravce cez zimu prikrmujú. Vzácny je aj orlosup bradatý. V španielskych a francuzskych Pyrenejach žije už len štyridsať párov. 220 jedincov hniezdi v maroku a v južnej Afrike prežilo posledných 200 párov. V Alpách ho ľudia vyhubili už v 19. storočí, no v súčasnosti sa vedci snažia navrátiť ho do tejto jeho prirodzenej lokality.

Mimochodom
- supy sú veľmi plaché vtáky, žijú však vo väčších spoločenstvách
- veľké hniezda si stavajú z hrubších konárov na osamelo stojacich stromoch rastúcich na kopcoch alebo pod sklaými prevismi
- samičky znášajú maximálne dve vajcia a obaja rodičia na nich striedavo sedia 52 až 55 dní
- supy sú schopné zazrieť zdochlinu až z 10-kilometrovej vzdialenosti
- tento druh supa hniedzil kedysi aj v chladnejších oblastiach Európy. V Nemecku žil ešte v 17. storočí a do 19. storočia obýval územie Poľska
- africký sup palmový sa ako jediný dravec spomedzi vtákov živý aj rastlinnou potravou.