Po celé stáročia ich sprevádzala povesť zákerných oblúd, čo mocnými ramenami sťahujú rybárske lode do hlbín mora. Zabijakov, ktorí sa inteligenciou a prefíkanosťou vyrovnajú človeku. A hoci je správanie zdrojom ustavičných prekvapení, faktom je, že tieto navonok hrôzostrašné stovrenia patria medzi najplachejšie živočíchy na svete.
Už Jules Verne spomína v románe 20 000 miľ pod morom ramenatú obludu, čo zaútočila na ponorku Nautilus, a Victor Huho opisuje v Robotníkoch mora súboj človeka s obrovskou chobotnicou. Hoci sú to vo všeobecnosti neškodné, pomerne lenivé a plaché tvory. Veľké druhy, dorastajúce do dĺžky až 10 metrov, dokážu vyvinúť pri stisku ramien tlak jednej tony. Napriek mohutnosti sa však zdržujú v blízkosti svojich úkrytov, kam sa uchyľujú pri náznaku najmenšieho ohrozenia. Paradoxne pre človeka predstavujú nebezpečenstvo skôr malé druhy. Najjedovatejšia chobotnica na svete, 10 centimetrová Hapalochlaena maculosa, pri jedinom zahryznutí vylúči v slinách také množstvo tetrodotoxinu - tento jed je desťtisíckrát silnejší ako kyanid - že by stačilo na usmrtenie desiatich ľudí.
Chobotnice majú guľaté vakovité telo bez kostí. Z hlavy im vyrastá osem ramien pri koreni pripojených kožným záhybom. Ramená vyzbrojené množstvom prísaviek slúžia na prichytenie koristi. Všetky druhy chobotníc majú silný tvrdý zobák a veľké oči chránené viečkom. Ich výborný zrak sa svojou rozlišovacou schopnosťou približuje ľudskému oku. Na rozdiel od samotných mäkkýšov majú chobotnice pomerrne dobre vyvinutý veľký mozog, ktorý chráni chrupavka podobná lebke.
Zvyčajne sa pohybujú pomaly po morskom dne, opierajúc sa o ramená. Vedia však aj plávať - posúvajú sa mávaním záhybov medzi chápadlami. V prípade ohrozenia dokážu v okamihu vyštartovať dopredu, dozadu, či do bokov neraz až 50-kilometrovou rýchlosťou. Vďačia za to reaktívnemu pohonu - chobotnica jednoducho prudko vypustí vodu z prísaviek.
Keďže telo chobotníc nie je chránené schránkou - stratili už pred miliónmi rokov - príroda ich vybavila inými schopnosťami, ktoré ich chránia rovnako účinné. Je to živocích stovrený na únik. Pôsobením mozgovej činnosti na určité svalové vlákna vie zmeniť farbu celého tela, ale aj jeho jednotlivých častí tak, aby dokonale splynula so svojím prostredím. V stave ohrozenia vypustia chobotnice atrementovú tekutinu, ktorá vytvorí tmavý oblak a ochromí čuch a zrak nepriateľa. Farby však plnia v ich živote aj inú úlohu.