A podobne aj ťažké kovy, ktoré sa môžu vyskytnúť v potravinárskych produktov, ktoré sa plnia do plechových obalov.
Medzi endogénne cudzorodé látky sú zahrnuté látky, vznikajúce zmenami počas nevhodných technologických podmienok a skladovania (produkty oxidácie tukov, neenzymatického hnednutia), ďalej látky vznikajúce interakciou medzi exogénnou látkou a niektorou zložkou potraviny ako aj niektoré produkty fermentácie (metylalkohol, vyššie alkoholy, dihydroxacetón a iné). K cudzorodým látkam patria aj mnohé ďalšie látky (rádioaktívne látky, syntetické rastové látky).

PESTICÍDY
Pesticídy sú chemické látky syntetického aj prirodzeného pôvodu, určené na boj proti škodcom, prenášačom chorôb a nežiadúcim rastlinám v poľnohospodárstve, lesnom, vodnom a rybnom hospodárstve, v skladoch a priemyselných objektoch. Patria sem aj chemické látky, určené na odlisťovanie (defolianty) a vysušovanie (desikanty) poľnohospodárskych kultúr.
Podľa biologického účinku rozdeľujú sa pesticídy do početných skupín a podskupín, z ktorých hlavné skupiny tvoria prípravky:
a) proti hmyzu a roztočom – insekticídy a akaricídy,
b) proti burinám – herbicídy,
c) proti hubám – fungicídy.
Mnohé z pesticídov sú chemicky veľmi stále, odolné voči biologickej degradácii účinkom enzýmov a mikroorganizmov, sú nerozpustné vo vode, dobre sa rozpúšťajú v rastlinných a živočíšnych tukoch. Tieto vlastnosti podmieňujú vysokú perzistenciu insekticídov zo skupiny chlórovaných uhľovodíkov (DDT, lindan, metoxychlór a iné) v ošetrených kultúrach alebo pôde.
V dôsledku vysokej perzistencie v mnohých štátoch podstatne znížili, prípadne zakázali používať niektoré chlórované pesticídy.

ŤAŽKÉ KOVY A NIEKTORÉ ZDRAVIU ŠKODLIVÉ PRVKY A LÁTKY
Sem sa zaraďujú také cudzorodé látky, ktoré sú prítomné v surovinách ako rezíduá a odtiaľ sa dostávajú do potravín. Ďalším zdrojom kontaminácie môžu byť technologické zariadenia, obaly, prípadne pomocné materiály počas spracovania a skladovania výrobkov. Ide o rôznorodú zmes prvkov a látok, ktoré v určitých množstvách môžu byť zdraviu škodlivé. Patria sem napr. ťažké kovy: meď, olovo, zinok, ortuť, cín, ďalej antimón, kadmium, chróm, nikel, hliník, železo, niektoré nekovy: arzén, fluór a látky toxické napr. kyanidy, fosforovodík, organické rozpúšťadlá, toxíny a iné. Presnú hranicu, kedy je prvok či látka škodlivá, nemožno vždy určiť. Závisí od koncentrácie, ktorá je pre jednotlivé látky odlišná a často jej hodnotu presne ani nepoznáme.
Mnohé z uvedených látok sa uplatňujú negatívne napr. tým, že katalyzujú oxidáciu kyseliny askorbovej (meď, železo), spôsobujú výrazné zmeny prirodzených farbív, chuťových vlastností alebo zákaly (cín, zinok) a podobne.