Už som nerobila žiadne domáce úlohy a ráno som bola vždy nevyspaná. Napriek tomu som postúpila dom osmičky. V niektorých predmetoch, v nemčine a občianskej výchove, mi to ešte trochu šlo, tie dva predmety ma niekedy aj zaujímali.
Lenže zrovna v tých predmetoch, pri ktorých som tu ta tam dávala pozor, som mala najviac ťažkostí. Z učiteľmi aj zo spolužiakmi. Strašne ma štvalo, ako nemožne sa všetci navzájom k sebe chovajú. Spomínam si na jeden svoj výstup s učiteľom, ktorý s nami chcel hovoriť o ochrane životného prostredia. Nikto z triedy ho nepočúval. Nikoho to nezaujímalo. Nemuseli si nič zapisovať a potom sa to učiť, a tak im to fuk, čo rozpráva. Ale mne išli tie keci na nervy, učiteľ hovoril len tak všeobecne, bez záujmu. Prestalo ma to baviť a zakričala som na neho: „Čo nám to tu vykladáte za sprostosti? Čo je to vlastne podľa vás, to životné prostredie? Najskôr by sa predsa mali ľudia naučiť chovať k sebe ako ľudia, nie? To by ste nás mali na tejto zasratej škole naučiť. Aby sa jeden nevyťahoval nad druhého , aby sme sa medzi sebou len nebili o lepšie známky. A učitelia, tí by nám v tom mali pomôcť a tiež by mali byť spravodlivý...“ A tak ďalej. A to som mala toho učiteľa celkom rada. Asi preto ma tak hrozne naštval.
Proste som školu neznášala. Nemali sme k učiteľom vôbec žiaden vzťah. Ale ani v triede sme nedržali pohromade, boli sme rozdelený do všelijakých skupín. Vlastne nám išlo zase iba o to, ako odrovnať toho druhého. Nikto nikomu nepomohol, každý chcel byť lepší. Učitelia mávali so žiakmi, pretože dávali známky. A žiaci sa zase snažili mávať s učiteľmi, ktorý na nás boli krátky a nevedeli si udržať poriadok.
Ale mne to bolo fuk, pretože mi záležalo už iba na partii a tam sa žiadne súperenie a odrovnávanie nerobilo. Kessi pritiahla do party svojho priateľa Michu. Kessi mi strašne dôležito rozprávala, že Micha bere háčko, teda že si pichá heroín. Bola som naňho strašne zvedavá. Ešte nikdy som nevidela ozajstného heráka.
Urobil na mňa obrovský dojem. Bol ešte viac cool ako chalani od nás s party. A hneď som pred ním dostala komplexy menejcennosti. Micha s nami jednal strašne zvrchu. Musela som stále myslieť na to, že je mi ešte len trinásť a o čo je ten herák oproti mne dospelejší. Pripadala som si pred ním úplne krpatá.
Za pár mesiacov bol Micha mŕtvi.