(Úryvok z príbehu školáčky zo západného Berlína, v ktorom realitu zachycuje sama protagonistka - bez zábran, jazykom ulice.)

Mojou rodinou sa teraz stala partia. Nachádzala som v nej priateľstvo, nežnosť a svojim spôsobom aj lásku. Už napríklad obvyklá pusa pri pozdrave sa mi strašne páčila. Každý bozkával toho druhého tak nežne a priateľsky. Môj otec mi nikdy takú pusu nedal. V partii sme nepoznali žiadne problémy. Tie svoje z domova, sme nechávali vonku, neotravovali sme s nimi ostatných. Keď sme boli spolu, tak pre nás ten hnusný svet tých druhých neexistoval. Hovorili sme o hudbe a o fete. Niekedy tiež o obliekaní a o ľuďoch, ktorý tomuto policajnému štátu nelezú do zadku. Uznávali sme každého, kto spravil nejaký priestupok, ukradol auto alebo prepadol banku.
Na tripe som sa cítila ako ostatný z party. Mala som po fete od samého začiatku skvelú náladu. To bolo fajn, začiatočníci totiž mávajú nazačiatku všelijaké úzkosti alebo strach, hovorí sa tomu horortrip. Ale ja som bola vždy úplne cool. Konečne som sa stala jednou z nich. Len som sa dostala k nejakej tabletke, hneď som ju dom seba hodila.
Všetko som teraz vnímala úplne inak. Ešte stále som chodievala do prírody. Predtým som tam chodievala so svojím psom a on patril k mojím prechádzkam. Teraz k nim patril ale hašiš alebo nejaká ta tableta. Na tripe bola príroda úplne iná ako predtým. Rozkladala sa na farby, tvary a zvuky a ty sa odrážali v mojich náladách. Život, ktorí som v tej dobe viedla, sa mi zdal perfektne cool. Tých pár mesiacov, čo som brala hašiš, som bola sa ma so sebou spokojná.
Za nejakú dobu na nás ale prestal hašiš a LSD správne účinkovať. Už sme si na to moc zvykli. Hašišový alebo tabletový trip bol vlastne náš normálny stav. Neprinášalo nám to už žiadne nové zážitky.
Potom prišiel jeden z party do klubu a povedal: „Ľudia, mám ničo úplne iného, efedrin. Je to senzácia.“ Vzala som si dve tabletky efedrínu, povzbudzujúcej látky, ale vlastne som nevedela čo vlastne prehĺtam. Spláchla som to jedným pivom na ex, pretože som to tak videla u druhých. Musela som sa veľmi premáhať. Pivo sa mi hnusilo, rovnako ako ľudia, čo sa s ním nalievajú.
Zrazu sa dalo v klube dostať spústa tabliet. Ten istý večer som si vzala ešte jeden mandrax, silný prášok na spanie. Hneď bolo všetko okolo mňa perfektne cool, klub aj ľudia z mojej party. V nasledujúcich týždňoch sme vyskúšali všetko možné, farmaceutický priemysel nás výborne zásobil.
V škole som mala stále viac problémov.