Kuchynská soľ

Chlorid sodný, známy pod názvom kuchynská soľ, bol kedysi vzácnou látkou. Už v období pred našim letopočtom viedli cez Európu obchodné cesty (nazývané soľné cesty), po ktorých sa prevážala soľ do vzdialených miest. Soľ sa vymieňala za iný tovar, do stredoveku ju často používali aj ako platidlo. Na ťažbu a obchod sa soľou nás upozorňujú aj názvy mnohých miest, napr. Solivar pri Prešove, Salzburg.

Chlorid sodný, životne dôležitá látka. Mnohé živočíchy potrebujú chlorid sodný na udržiavanie nervovej činnosti a látkovej výmeny. Človek potrebuje denne 2 až 3 gramy soli. Potrebuje ju napr. na tvorbu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku a na vedenie vzruchov nervami. V lekárskej praxi sa v prípade potreby, pri veľkej strate krvi, zavádza do žíl ako náhrada za krv fyziologický roztok. To je roztok chloridu sodného (obsah chloridu sodného je v roztoku 0,9%)

Nadmerné solenie jedál je škodlivé – môže vyvolať zvýšenie krvného tlaku a iné poruchy zdravia. Obsah soli v mnohých potravinách (napr. údeniny, konzervy, niektoré syry) je taký veľký, že človek prekročí dennú spotrebu soli už po zjedení primeraného množstva týchto potravín.

Použitie. Čistý chlorid sodný sa predáva pod názvom jedlá soľ a používa sa najmä na dochutenie potravín. U nás sa do kuchynskej soli pridáva jód. Nedostatok jódu zapríčiňuje ochorenie štítnej žľazy. Roztokom kuchynskej soli sa dajú konzervovať ľahko kaziace sa potraviny, napr. mäso alebo ryby.

Znečistený chlorid sodný má mnohostranné použitie ako priemyselná soľ (technický chlorid sodný), napr. pri spracovaní koží zo zvierat alebo v textilnom priemysle ako prísada pri farbení látok. V chemickom priemysle sa používa ako surovina pri výrobe kyseliny chlorovodíkovej, chlóru alebo hydroxidu sodného.

V zime sa veľké množstvo chloridu sodného spotrebuje ako soľ na posýpanie pri rozmrazovaní zľadovatených ciest. Na rozlíšenie od jedlej soli je táto soľ obyčajne zafarbená. Počas rozmrazovania vzniká roztok soli, ktorý má podstatne nižšiu teplotu tuhnutia ako voda. Ľad sa na cestách netvorí ani pri teplote nižšej ako 0°C. Použitie soli na posýpanie ciest je však škodlivé. Veľké množstvo soli sa spolu s dažďovou vodou a vodou z roztopeného ľadu dostáva do pôdy a do riek. Následok je odumieranie rastlín, poškodzovanie životného prostredia a ohrozenie spodnej vody.

Vznik a získavanie chloridu sodného. Veľké ložiská soli, z ktorých sa v súčasnosti získava chlorid sodný, vznikli asi pred 200 miliónmi rokov.

Povrch našej krajiny v tom čase pokrývalo z veľkej časti more. Chlorid sodný je podstatnou zložkou solí, ktoré sú rozpustené v morskej vode. Zmeny na morskom dne viedli k vzniku kotlín, ktoré sa čiastočne oddelili od mora. V dôsledku horúceho podnebia sa voda rýchlo odparila a do kotliny sa opäť vlievala morská voda. Obsah soli v kotline sa stále zväčšoval. Soli sa usadzovali na dne kotliny. Keď sa kotlina úplne oddelila od mora, vyschla. Vrstvy soli pokryli vrstvy prachu a piesku a chránili ich pred poveternostnými vplyvmi. V priebehu miliónov rokov nánosy soli klesali a pokrývali sa vrstvami hornín.

Na Slovensku sa soľ z ložísk získava rozpúšťaním vo vode a odparovaním roztoku soli - soľanky. Na iných miestach sa soľ dobýva v soľných baniach.

V ložiskách sa okrem chloridu sodného nachádzajú aj iné soli, väčšinou zlúčeniny draslíka a horčíka. Tieto soli sú rozpustnejšie ako chlorid sodný, preto kryštalizovali počas odparovania morskej vody ako posledné a usadzovali sa nad vrstvami kamennej soli.