Špinavé dejiny čistoty

Už 3 000 rokov pred naším letopočtom v Starom Egypte predpisoval zákon, že každý obyvateľ tohto mesta si musí denne obliekať vypratú bielizeň. Ľudstvo používalo na pranie prírodné rastlinné zdroje, ktoré obsahovali látky pôsobiace ako detergenty (spoločné označenie pre pracie a čistiace prostriedky). K takýmto prostriedkom patrí rastlinný popol, ktorý obsahuje uhličitan draselný a uhličitan sodný, ktoré sú rozpustné vo vode. Ich rozpúšťaním vznikajú zásadité roztoky, ktoré majú vlastnosti tenzidu ( sú to povrchovo aktívne zložky detergentu, ktoré znižujú povrchové napätie vody). Takýto detergent, na báze rastlinného popola, využívali už v starom Babylone.
Prvá písomná zmienka o mydle pochádza od Plínia staršieho, ktorý opisuje výrobu mydla z kozieho loja a popola u Féničanov. Neskôr sa mydlo vyrábalo pomocou hydroxidu sodného, ktorý sa zahrieval so živočíšnymi tukmi, alebo rastlinnými olejmi za vzniku mydla. Dnes základ toaletných mydiel tvorí zmes sodných (resp. draselných) solí vyšších mastných kyselín ( najmä kyseliny stárovej a palmitovej).
Druhy mydiel
1 1 toaletné mydlá – obsahujú látky, ktoré zamedzujú odtučneniu pokožky, pridávajú sa do nich vonné látky
2 2 medicinálne mydlá – pôsobia dezinfekčne a liečivo, obsahujú liečivé látky ( síra, decht, borax ), používajú sa na liečbu akné, alebo na nečistú pokožku
3 3 dezodoračné mydlá – neutralizujú pokožku a odstraňujú telový zápach
Mydlo nie je jediný čistiaci prostriedok, pretože má aj svoje nedostatky. Stráca svoju účinnosť v tvrdej vode, a v kyslých roztokoch. Tvrdá voda obsahuje vápenaté, horečnaté, železnaté katióny, ktoré zreagujú s aniónmi mastných kyselín za vzniku príslušných nerozpustných solí. Špinavý prúžok na vani po kúpeli, je tvorený hlavne týmito soľami. V kyslých roztokoch sa zasa zo solí vyšších mastných kyselín stávajú mastné kyseliny. Sú to slabé kyseliny, preto vo vodnom prostredí sú prakticky neionizované a mydlo takto stráca svoju účinnosť, lebo v molekule neionizovanej kyseliny chýba polárna časť a mastnota sa nemôže rozpúšťať vo vode. Nedostatky mydla sa zmierňujú, alebo odstraňujú pridávaním zmekčovadiel, napr. dekahydrát uhličitanu sodného, forsforečnan sodný, ktoré z vody odstráňujú ióny kovov a tiež zabráňujú tvorbe voľných mastných kyselín.

Okrem mydla sa dnes používajú aj iné detergenty. Niektoré sa svojou podstatou a chemickou funkciou podobajú mydlu.

Je to predovšetkým skupina detergentov založených na báze aniónových tenzidov. Patrí tu napríklad dodecylsíran sodný, ktorý sa využíva predovšetkým v šampónoch, zubných pastách a iných kozmetických prípravkoch.