Kyselina chlórovodíková

Po otvorení fľaše s kyselinou chlorovodíkovou (technický názov: kyselina soľná) sa uvoľňuje dráždivo zapáchajúci plyn. So vzdušnou vlhkosťou, tvorí bielu hmlu. Vlhký indikátorový papierik sa sfarbí na červeno. Plyn sa nazýva chlorovodík a s vodou tvorí opäť kyselinu. Chlorovodík môžeme pripraviť pôsobením koncentrovanej kyseliny sírovej na chlorid sodný.

2 NaCl + H2SO4 –––– 2 HCl + Na2SO4

Pri rozpúšťaní plynu vo vode sa uvoľňuje teplo a vzniká roztok, ktorý vedie elektrický prúd. Univerzálny indikátor sa sfarbuje na červeno. Tento roztok nazývame kyselina chlorovodíková.
Počas prechodu jednosmerného elektrického prúdu kyselinou chlorovodíkovou vzniká na kladnom póle chlór , na zápornom póle môžeme zistiť vodík. Kyselina chlorovodíková je zlúčenina vodíka a chlóru. Potvrdíme si to prípravou chlorovodíka. Počas spaľovanie vodíka v nádobe naplnenej chlórom vzniká plynný produkt chlorovodík HCl.

H2 + Cl2 ––––– 2 HCl

Tento plyn tvorí s vodou kyselinu chlorovodíkovú.
Chlór sa tvorí na kladnom póle, preto musí roztok obsahovať záporné ióny Cl-. Tieto ióny môžu vznikať len z molekúl chlorovodíka počas reakcie s molekulami vody. Uvoľňovanie vodíka na zápornom póle dokazuje, že vodík musí byť prítomný v roztoku ako častica s kladným nábojom.

HCl + H2O ––––– H3O+ + Cl-
Ióny H3O+ sa tvoria naviazaním iónu vodíka H+ na molekuly vody. Reakcia je exotermická. Ión H3O+ sa nazýva oxóniový katión. Počas elektrolízy vzniká z oxóniového katiónu vodík.
Reakcia, počas ktorej vznikajú ióny, nazývame ionizácia.
Aj iné kyseliny tvoria s vodou oxóniové katióny H3O+. Ióny so záporným nábojom, ktoré vznikajú počas ionizačnej reakcie, sú zvyškom kyseliny a nazývame ich ióny kyseliny. Ión chlóru Cl- je zvyškom kyseliny chlorovodíkovej. Pri veľmi opatrnej skúške zápachu by sme zistili, že z koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej sa uvoľňuje plynný chlorovodík.

HCl + H2O ––––– H3O+ + Cl-

Použitie a výskyt kyseliny chlorovodíkovej :
Kyselina chlorovodíková je najpoužívanejšia kyselina v chemických laboratóriách. Používa sa na čistenie oxidovaných kovov, alebo na odstraňovanie solí vápnika z nádob.

Malé množstvo kyseliny chlorovodíkovej ( 0,3 –0,5 % roztok ) tvoria aj žľazy sliznice žalúdka: nadbytok kyseliny chlorovodíkovej spôsobuje nepríjemný pocit pálenia ( pálenie záhy ).
Počas reakcie kyselín s neušľachtilými kovmi vzniká vodík. Takto reaguje aj kyselina chlorovodíková. Vzniká vodík a uvoľňuje sa teplo. S horčíkom, zinkom a železom reaguje zriedená kyselina chlorovodíková s rôznou intenzitou. Pri pokuse s veľmi zriedenou kyselinou chlorovodíkovou je vývoj vodíka zreteľne
slabší. Priebeh reakcie okrem iného závisí aj od koncentrácie iónov H3O+. Silné kyseliny obsahujú veľa iónov H3O+ , slabé a zriedené kyseliny málo. Silu kyseliny môžeme odhadnúť podľa intenzity, ako sa vyvíja vodík počas reakcie. Kyselina chlorovodíková je veľmi silná kyselina. Aj veľmi zriedená reaguje silno kyslo. Počas reakcie s neušľachtilými kovmi sa uvoľňuje vodík. Silu kyseliny však v praxi neurčujeme podľa jej reakcie s kovmi, ale napr.: univerzálnym indikátorom, lakmusom, metyloranžom.. . Zistená hodnota pH súvisí so silou kyseliny. Číselná hodnota pH je číselnou mierou koncentrácie iónov H3O+ v roztoku.

Mg + 2HCl –––––MgCl2 + H2.