A.B

kde A je koncentrácia látky A
B je koncentrácia látky B
kt je koeficient úmernosti, tzv.: rýchlostná konštanta reakcie pri teplote t

Rýchlosť chemickej reakcie pri danej teplote sa rovná súčinu koncentrácií reagujúcich látok a rýchlostnej konštanty.




Teplota: Má rozhodujúci vplyv na rýchlosť priebehu chemickej reakcie.
Experimentálne sa zistilo, že zvýšenie teploty o 10C spôsobuje zvýšenie rýchlosti chemickej reakcie približne 2 až 4 razy. To znamená, že ak zohrejeme reagujúce látky napr.: z 0C na 100C, vzrastie rýchlosť chemickej reakcie približne 59 000 ráz.
Pretože zväčšenie počtu zrážok pri tomto zvýšení teploty sa podľa kinetickej teórie zväčšuje približne 1,2 razy je zrejmé, že toto obrovské zvýšenie rýchlosti chemickej reakcie súvisí so vzrastom energeticky účinných zrážok.
Energia potrebná na aktiváciu častíc, sa nazýva aktivačná energia. Hodnota aktivačnej energie je zahrnutá v hodnote rýchlostnej konštanty.
Aktivačná energia môže byť pri jednotlivých reakciách veľmi rozdielna a je základným faktorom, určujúcim rýchlosť chemickej reakcie.

Katalyzátor: Vplyv katalyzátora na rýchlosť chemickej reakcie sa vysvetľuje znížením aktivačnej energie reakcie, ktorú sprevádza zmena reakčného mechanizmu. Katalyzátory sú látky, ktoré urýchľujú priebeh chemickej reakcie, reakcie sa síce zúčastňujú, ale po jej priebehu zostávajú chemicky nezmenené.
Katalytické účinky látok sa zistili experimentálne. Tieto účinky sú špecifické, takže látka, pôsobiaca ako katalyzátor v jednej reakcii, môže byť pri inej reakcii katalyticky neúčinná.

A + K  AK + B  AB + K.