-lat.: uranium
-chemický prvok skupiny aktinoidov
-elektrónová konfigurácia atómu Rn 5f3 6d1 7s2
-Z= 92, Ar= 238,029
-je rádioaktívny
-najdôležitejšie izotopy sú 235U (podstatná súčasť prírodného uránu a materiál
na prípravu 239U), 238U a 233U (pripravovaný ožarovaním 232Th neutrónmi v
jadrovom reaktore) ako jadrové palivo
-urán objavil roku 1789 M. H. Klaproth
-pomenovanie dostal podľa planéty Urán, objaveného krátko predtým
-urán sa v prírode vyskytuje najmä ako smolinec a carnotit
-čistý sa pripravuje redukciou fluoridu uraničitého a vápnika

UF4 + 2Ca  2CaF2 + U

-t.t.: 1 130C, t.v.:  3 500C
-hustota: 19 g.cm-3
-lesklostrieborný kov, pomerne mäkký, pri obyčajnej teplote sa dá kovať, alebo
valcovať
-známe sú tri modifikácie uránu
-v zriedených kyselinách sa rozpúšťa, vyvíja sa vodík a vznikajú uraničité soli
-pri vyššej teplote je veľmi reaktívny
-žíhaním na vzduchu zhorína oxid uránično-uránový
-s halogénmi a s fluórom sa zlučuje pri obyčajnej teplote
-so S a N pri 500C
-s F a U pri teplote 1 000C
-zlučuje sa aj s vodíkom
-v zlúčeninách s inými prvkami známi v oxidačnom stupni III, IV, V a VI
-najstálejšie sú zlúčeniny, ktoré ľahko vznikajú oxidáciou zlúčenín uránu v
nižšom oxidačnom stupni
-je najdôležitejším materiálom pre jadrovú energetiku
-surovinou na jeho výrobu vo forme čistých zlúčenín alebo kovu sú uránové
rudy alebo minerály
-po vyťažení, mechanickom vytriedení a obohatení upravovacími postupmi
sa spracúvajú takmer výhradne hydrometalurgicky, len posledná fáza výroby,
t.j. získavanie kovu, je proces pyrometalurgický
-zlúčeniny: dvojuránany, fluorid uránový, oxid uraničitý, oxid uranično-
uránový, oxid uránový, uránany, uranyly.