Jadrová reakcia je dej, pri ktorom dochádza k interakcii atómového jadra s iným jadrom, alebo elementárnou časticou za vzniku jedného, alebo viacerých nových jadier a často aj jednej alebo niekoľkých elementárnych častíc. Jadrovú reakciu možno všeobecne napísať:

L + x  D + y

V skrátenej forme:

L (x, y) D

L – bombardované jadro, D- vznikajúce jadro, x – bombardujúca častica, y – emitovaná častica pri vzniku jadra D

Prvú umelú premenu jadier uskutočnil E. Rutherford (1919). Bombardoval jadrá nuklidu 147N časticami , pričom vznikol nuklid 178O a protón:

147N + 42  178O + 11p

V skrátenej forme:

147N (, p) 178O

Od tých čias sa uskutočnilo veľké množstvo jadrových reakcií. NA bombardovanie jadier sa najviac osvedčili neutróny, lebo sú bez náboja, ľahko prenikajú elektrónovým obalom atómu a nie sú odpudzované kladne nabitým jadrom. Pri bombardovaním jadier neutrónmi najčastejšie vzniká nuklid toho istého prvku za emisie žiarenia . Napr.:

3115P + 10n  3215P + 

Zdrojom neutrónov je najčastejšie reakcia, pri ktorej sa jadrá berýlia bombardujú časticami .

94Be + 42  126C + 10n

V mnohých prípadoch sú produkty jadrovej reakcie rádioaktívne. Nestálosť produktov jadrových reakcií sa nazýva umelá rádioaktivita alebo indukovaná rádioaktivita. Umelú rádioaktivitu prvý raz spozorovali F. Joliot – Curie a a I. Joliot – Curie(1934) pri bombardovaní atómov hliníka, horčíka, alebo bóru časticami . Napr.:

2713Al + 42He  3015P + 10n
3015P  3014Si + 01e+ + v

Pri poslednej jadrovej reakcii častica emitovaná jadrom sa nazýva pozitrón (e+). Vznik pozitrónu v jadre si možno vysvetliť premenou protónu na neutrón a pozitrón, pričom vzniká aj antineutríno v.