Rádioaktivita

Rádioaktivita je dej, pri ktorom sa jadro atómu štiepi za vzniku lúčov, alebo častíc (žiarenia) pričom sa vytvorí jadro iného prvku. Rádioaktívne prvky sú také, ktorých jadrá sú postupne týmto spôsobom menené. Takéto jadrá sú zvyčajne nestabilné buď preto, že majú vysoké hmotnostné číslo, alebo preto, že majú nevyvážený počet neutrónov a protónov. Žiarenie je vo veľkých dávkach smrteľné.

Rádioizotop (rádioaktívny izotop): všeobecný termín pre rádioaktívnu látku. Je len niekoľko prirodzene sa vyskytujúcich rádioizotopov, napr.: uhlík – 14 ostatné rádioizotopy sú umelo pripravené rôznymi spôsobmi.

Alfa častice: jeden z typov častíc vyžarovaných z jadra rádioaktívneho nuklidu. Ide vlastne o jadrá hélia, obsahujúce dva protóny a dva neutróny, ktorých relatívna atómová hmotnosť je 4 a náboj je plus 2. Pohybujú sa relatívne pomaly a majú malú schopnosť prieniku.

Beta častice: rýchlo sa pohybujúce častice emitované z rádioaktívneho jadra. Môžu to byť elektróny alebo pozitróny (sú to vlastne elektróny s kladným nábojom) a môžu prenikať prostredím s nízkou hustotou alebo malou hrúbkou, napr.: papierom.

Gama žiarenie: lúče zvyčajne vyžarované z atómového jadra po alfa alebo beta časticiach. Majú formu vlnenia (podobne ako svetlo, alebo rontgenové žiarenie) a sú veľmi prenikavé. Preniknú aj cez hliníkovú fóliu. Zastaví ich olovená platňa.

Rádioaktívny rozpad: proces série rozpadov (rozpadový rad) jadra rádioaktívneho prvku. Konečný výsledok je vznik nového stabilného atómového jadra.

Rozpad: je štiepenie nestabilného jadra na dve časti, obvyklé iné jadro a alfa alebo beta častice. Atómové číslo sa zmení, takže je vytvorený atóm nového prvku. Ak vznikne stabilný atóm ďalší rozpad sa neuskutoční. V prípade vzniku nestabilného atómu proces rozpadu pokračuje – ako rozpadový rad – až pokiaľ sa nevytvorí stabilný atóm.

23892 U  23490Th + 42He

Rozpadový rad(rádioaktívny rad): séria štiepení, spojená s rozpadom rádioaktívneho prvku na iné prvky, až pokiaľ novovzniknuté atómy prvkov nie sú stabilné.

24294Pu  23892U  23490Th  23491Pa  23492U

Becquerel: jednotka rádioaktivity. Jeden becquerel sa rovná rozpadu jedného atómu za sedundu. Staršia jednotka Curie sa rovná 3,7.1010 becquerelov.

Polčas: čas, za ktorý sa rozpadne práve polovičné množstvo atómov rádioaktívneho prvku.

Hodnota radiačnej emisie klesne na polovicu. Doba rozpadu sa mení v širšom rozmedzí, napr.: urán-238 má polčas rozpadu 4,5 miliardy rokov, zatiaľ čo rádium-221 iba 30 sekúnd.

Štepenie jadra: delenie jadra uskutočňované bombardovaním neutrónmi. Pri štiepení jadra sa tvoria (uvoľňujú) nové neutróny a jadrá iných prvkov, pričom sa uvoľňuje obrovská energia. Uvoľnené neutróny spôsobujú štiepenie ďaľších atómov, ktorých rozpadom vznikajú opäť nové neutróny – ide o reťazovú reakciu. Prvok schopný štiepenia nazývame štiepiteľný. Riadené jadrové štiepenie je využívané v jadrových elektrárňach. Nekontrolované štiepenie aké prebieha napr.: v atómových bombách, je mimoriadne explozívne.

23592U + 10n  9038Sr + 14354Xe + 310n

Jadrová fúzia (splynutie): spojením dvoch jadier sa vytvorí jedno väčšie jadro. Toto je uskutočniteľné iba pri extrémne vysokých teplotách, pričom sa uvoľní obrovská energia – vodíková bomba.

Rádioaktívne stopovanie: metóda spočíva v sledovaní pohybu rádioaktívneho izotopu vneseného do látky. Použitý rádioizotop sa obvykle nazýva stopovací izotop a podstatou metódy je vlastne označkovanie.

Rádioaktívne určovanie veku (uhlíkové určovanie veku): metóda využívajúca meranie žiarenia, spôsobeného izotopom C-14, na určovanie doby, ktorá uplynula od uhynutia živých organizmov. Všetko živé obsahuje malé množstvo izotopu C-14, ktoré po smrti postupne klesá.

Rádiológia: využívanie rádioaktivity, špeciálne so zreteľom na medicínu (rádioterapia). Rakovinové bunky sú vnímavejšie na žiarenie ako zdravé, takže rakovinu možno riešiť malými dávkami.