1797) majú sladkú chuť ( /glykys/ = sladký), používal sa ešte donedávna vo francúzštine.


Bizmut Bi
(prot.č. 83), lat. bismuthum. Názov vznikol za čias alchymistov z nemeckého označenia chloridu bizmutitého, ktorý tvorý bielu masu (weisse Masse – Weismuth).

Bór B
(prot.č. 5), lat. borum (izolovaný zo zlúčenín r. 1808 J. L. Gay-Lussacom a L. J. Thénardom, nezávisle H. Daym) má názov odvodený z arabského slova buraq a perzského slova burah, označujúceho spočiatku rozličné látky pôsobiace ako tavivá, neskoršie jeho zlúčeninu bórax Na2B4O7. 10H2O, ktorú používali už alchymisti.




Bróm Br
(prot.č. 35), lat. bromum (objavený A .J. Balardom r.1826) je kvapalina ostrého zápachu: (brómos) = zápach.

Cér Ce
(prot.č. 58 ), lat. cerium je pomenovaný podľa planetoidy Ceres, ktorá bola objavená krátky čas pred objavením tohto prvku ( M. H. Klaproth r. 1803).



Cézium Cs
(prot.č. 55), lat. ceasium ( objavené spektrálnou analýzou W. Bunsemon a G. R. Kichhoffom r. 1860) má názov podľa charakteristických dvoch modrých čiar vo svojom emisnom spektre: lat. ceasius = sivomodrý.

Cín Sn
(prot.č. 50), lat. stannum sa za čias starovekého Grécka nazýval (kassiterons).(Rovnaký pôvod má aj názov jeho najvýznamnejšieho nerastu kasiteritu SnO2.)Staroveký Rimania ho nazývali bielym olovom (plumbum album alebo plumbum candidum) na rozdiel od vlastného tzv. čierneho olova ( plumbum nigrum ). Názov stannum používali na niektoré zliatiny olova, prípadne cínu (tieto dva prvky spočiatku nijako presne neodlišovali), a až neskoršie ním začali označovať cín. Český a slovenský názov cín je obdobou názvu nemeckého ( Zinn ), anglického ( tin ) a i.


Curium Cm
(prot.č. 96), lat. curium pripravili jadrovou reakciou G. T. Seaborg a kolegovia r. 1944, ktorý ho pomenovali na počesť manželov P. Curie a M. Curie, vynikajúcich bádateľov v oblasti prirodzenej rádioaktivity.

Draslík K
(prot.č. 19). Jeho latinský názov kalium je odvodený od slova alkali (z arabského qualjan = rastlinný popol), ktoré rovnako ako slovo nátron (z latinského nitrium) označovalo za čias alchymistov zásadito reagujúcu látku (lúh), pripravenú vylúžením z popola rastlín alebo kuchynskej soli (NaCl). Rozdiel medzi ,,nátronom“ (t.j. hydroxidom sodným pripraveným z odparku morskej vody) a ,,kali“ (t.j. uhličitanom draselným získaného z rastlinného popola) sa poznal až za čias flogistonikov (18.storočie). Anglický názov draslíka potassium je odvodený od slova potaš (angl.potash : pot = nádoba, ash = popol), ktoré bolo synonymom pre ,,nátron“ alebo ,,kali“.