magnesium je pomenovaný podľa mesta Magnesia v Malej Ázii ( v Tesálii ), kde sa v stredoveku dobívali magnetické rudy obsahujúce z pravidla železo a mangán, nazývané podľa miesta výskytu magnes ( odtiaľ pochádza aj slovo magnetizmus).V stredovekusa názov magnesia používal už v troch významoch: na označenie magnetickej železnej rudy – magnetitu (magnesius lapis = magnetický kameň), na označenie nemagnetickej ,,železnej“ rudy – čierneho oxidu manganičitého ( magnesia nigra ) a napokon ako pomenovanie pre oxid horečnatý (magnesia alba, tzv. biela alebo pálená magnézia). Keď bol pripravený kovový horčík (H. Davy 1808), dostal názov magnium , ktorý sa neskoršie upravil na magnésium. Český a slovenský názov horčík vyjadruje, že viaceré jeho zlúčeniny ( napr. horká soľ MgSO4.7H2O ) majú horkú chuť ( J. S. Presl 1828 ).

Chlór Cl
(prot.č. 17), lat. chlorum spočiatku po jeho objave (K. W. Scheele 1774) považovali za deflogistrovanú kyselinu soľnú. Po vyvrátení flogistonovej teórie sa ustálila hypotéza, že je to vyšší oxid predpokladaného radikálu ,,murium“ ( lat. muria = lúh sodný NaOH). Keď sa dokázalo, že ide o prvok, dostal terajšie pomenovanie ( H. Davy r. 1810 ) podľa svojho charakteristického sfarbenia: (chlóros) = žltozelený.




Chróm Cr
(prot.č. 24), lat. chromium tvorí rozlične sfarbené zlúčeniny, preto jeho objaviteľ ( L. N. Vauquelin r. 1797 ) zdôraznil v názve túto charakteristickú vlastnosť: ( chróma ) = farba.


Indium In
(prot.č. 49), lat. indium bolo objavené spektrálnou analýzou (F. Reich a T. Richter r. 1863) na základe indigovomodrej čiary, podľa ktorej bolo aj pripravené.

Irídium Ir
(prot.č. 77), lat. iridium bolo svojím objaviteľom ( S. Tennant r. 1803 ) pomenované podľa menlivého sfarbenia niektorých zlúčenín : (iridios) = dúhovo sfarbený.

Jód I
(prot.č. 53), lat. iodum bol svojím objaviteľom ( B. Courtois r. 1811 )pomenovaný podľa fialového sfarbenia niektorých zlúčenín: ( ioeidés ) = fialový.




Kadmium Cd
(prot.č. 48), lat. cadmium ( objavené F. Courtois r. 1817 ) má názov odvodený od gréckeho pomenovania kalamínu (prevažne uhličitan zinočnatý) (kadmeia), keďže kademnaté zlúčeniny sú veľmi často prímesou obdobných zlúčenín zinočnatých. Jeho názov sa dáva do súvisu aj so starovekým gréckym mytologickým hrdinom Kadmosom, ktorého považovali za vynálezcu spracovania kovov. Pôvodne navrhnuté latinské názvy klaprothium ( na počesť význačného analytického chemika, objaviteľa viacerých prvkov ), junonium ( podľa planetoidy Juno, objavenej krátko predtým ) a melinium ( podľa žltého sfarbenia jeho sírnika ) sa nevžili.

Kalifornium Cf
(prot.č. 98), lat. californium je pomenované na počesť univerzity a štátu, kde bolo pripravené jadrovou reakciou ( S. G. Thompsom a kolegovia r. 1950 ).

Kobalt Co
(prot.č. 27), lat.