referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Pôvod názvov chemických prvkov
Dátum pridania: 03.09.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 206
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.3
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 25m 30s
Pomalé čítanie: 38m 15s
 

cobaltum má názov odvodený od nemeckého pomenovania banského škriatka kobolta, ktorý podľa presvedčenia stredovekých baníkov spôsoboval, že z rúd veľmi podobným rudám strieborným a olovnatým ( väčšinou to boli pravé rudy kobaltnaté ) nebolo možné získať striebro. (Kobalt z rúd pripravil G. Brandt r. 1735.)

Kremík Si
(prot.č. 14), lat. silicium. Latinský i český a slovenský názov sú odvodené od názvu nerastu kremeňa ( lat. silex ). Slovo kremeň je utvorené z latinského názvu lapis cremans = kameň vytvárajúci oheň, ktorý sa používal ako synonymum slova silex, keďže iskry vznikajúce kresaním kremeňa sa využíval na prípravu ohňa.

Kryptón Kr
(prot.č. 36), lat. krypton má názov odvodený z gréckeho slova ( kryptein ) = skrývať, keďže sa dal zo vzduchu len ťažko izolovať ( W. Ramsayr. 1898 ).

Kyslík O
(prot.č. 8), lat. oxigenium. Latinský i český a slovenský názov vystihuje názor v časoch po jeho objavení (J. Priestley r. 1774), podľa ktorého kyslík je hlavnou zložkou kyselín: (oxys) = kyslý, (gennaó) = tvorím.

Lantán La
(prot.č. 57), lat. lanthanum. Názov vystihuje jeho ťažkú izolovateľnosť ( C. G. Mosander r. 1839 ): (lanthanein) = byť ukrytý.

Lítium Li
(prot.č. 3), lat. lithium má názov odvodený od slova: (lithos) = kameň, kďže podľa názoru J. J. Berzelia, v laboratóriu ktorého bol tento prvok pripravený ( J. A. Arfvedson r. 1817 ), lítium na rozdiel od sodíka a draslíka – vyskytuje sa predovšetkým v nerastoch.

Lutécium Lu
(prot.č. 71), lat. lutetium je pomenované podľa starého názvu Paríža ( Lutetia ), kde bolo pripravené ( G. Urbain r. 1907 ). V nameckej literatúre sa ešte donedávna používal názov cassiopeium Cp ( podľa premennej hviezdy Cassiopei ) na podporu domnelej priority Auera von Welsbach, ktorý tento prvok objavil o rok neskoršie.



Mangán Mn
(prot.č. 25), lat. manganium. Jeho nerast burel (oxid manganičitý) poznali už stredovekí Rimania, ktorý ho považovali za čiernu odrodu hnedej magnetickej rudy (magnetitu), nazývanej magnes podľa mesta Magnesia v Malej Ázii, kde ju v tých časoch ťažili. V stredoveku už rozlišovali medzi magnetickou železnou rudou – magnetitom (magnes alebo magnesius lapis = magnetický kameň) a nemagnetickou ,,železnou“ rudou – burelom (pseudomagnes alebo magnesia nigra). Keďže burel sa používal na čírenie skla, začal sa preň používať aj názov manganes alebo lapis manganensis, odvodený od gréckeho slova: (manganisein) = čistiť. Slovo manganes sa dáva do súvisu aj s náleziskom týchto rúd vo východnej časti Indického polostrova, nazývaným Mangana. Keď sa zistilo, že burel neobsahuje železo, ale ako nový prvok (K. W. Scheele r. 1774), zaviedol sa preň názov manganium - mangán ( M. H.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.