Hatretta (1801), koý tento prvok objavil v neraste columbite ( pomenované podľa náleziska v USA ) a izoloval v podobe Nb2O5 (znečisteného Ta2O5) o 43 rokov skôr než H. Rose.

Nobelium No
(prot.č. 102), lat. nobelium je pomenované na počesť Alberta Nobela, keďže bolo pripravené jadrovou reakciou v Nobelovom inštitúte v Štokholme (1956).

Olovo Pb
(prot.č. 82), lat. plumbum. Latinsý názov sa používal už v staroveku. Starovekí Gréci ho nazývali (molybdos).

Ortuť Hg
(prot.č.80), lat. hygrargyrum. V stredoveku ju nazývali živým striebrom – argentum vivum alebo tečúcim striebrom – hygrargyrum ( odvodené od gréckeho slova /hydrór/ = voda, /argyros/ = striebro ). V pomenovaní zlúčenín sa však používa názov odvodený od mena planéty Merkúr (merkurozlúčeniny a merkurizlúčeniny), ktorá za čias alchymistov bola symbolom ortuti ako nositeľa tekutosti a prchavosti látok. Český a slovenský názov pochádza z praslovančiny.

Osmium Os
(prot.č. 76), lat. osmium bolo svojím objaviteľom (S. Tennantroku 1804 ) pomenované podľa charakteristyckého zápachu oxidu OsO4: ( osmé ) = zápach.

Paládium Pd
(prot.č. 46), lat. palladium je pomenované podľa planetoidy Pallas, ktorá bola objavená krátko pred objavom tohto prvku ( W. H. Wollaston roku 1803 ).

Platina Pt
(prot.č. 78), lat. platinum bola objavená v Južnej Amerike ( A. de Ulloa roku 1735 ), kde ju baníci v tých časoch považovali za bezcenný kov pripomínajúci striebro. Nazývali ju preto platina, čo je zdrobnenina španielskeho slova plata ( striebro ).

Plutóniu Pu
(prot.č. 94), lat. plutonium bolo pripravené jadrovou reakciou ( G. T. Seaborg a kolegovia roku 1940 ) a dostalo názov po planéte Pluto, ktoré je v poradí posledná planéta v Slnečnej sústave a druhá za Uránom.

Polónium Po
(prot.č. 84), lat. polonium objavila M Curie- Sklodowská (roku 1898), ktorá ho pomenovala na počesť svojej vlasti Poľska. Existenciu a vlastnosti prvku s prot.č. 84 predvídal D. I. Mendelejev (1871), ktorý ho s ohľadom na jeho umiestnenie v Periodickej sústavy prvkov nazval ekatelúr.

Prazeodým Pr
(prot.č. 59), lat. praseodymium bol rovnako ako nedým izolovaný z tzv. didymu ( Auer von Welsbach roku 1885 ). Jeho zlúčeniny majú charakteristické zelené sfarbenie: (praseos) = zelený, (didymos) = dvojča, dvojitý.



Prométium Pm
(prot.č. 61), lat. promethium bolo pripravené jadrovou reakciou (J. A. Marinsky a L. E. Glendenen roku 1947 ) a dostalo názov podľa boha Prométea z gréckej mytológie. Predtým ohlásené objavy prvku s prot.č.