61 v prírode, pri ktorých mu navrhli latinské pomenovania illinium Il ( podľa štátu Illinois v USA, americký chemik Hopkins roku 1926 ), florencium Fl ( podľa mesta Florencie , talianský chemici Rolla a Fernandes roku 1926 ), sa nepotvrdili.

Protaktínium Pa
(prot.č. 91), lat. protactinium pomenovali jeho objavitelia ( O. Hahn a L. Meitnerová, nezávisle F. Soddy a J. A. Cranston roku 1917 ) podľa toho, že jeho rádioaktívnym rozpadom za odštiepenia častíce vzniká aktínium: (prótos) = prvý v poradí. Jeho existenciu a chemické vlastnosti predvídal D. I. Mendelejev (1871), korý ho s ohľadom na jeho umiestnenie v periodickej sústave prvkov nazval ekatantal.

Rádium Ra
(prot.č. 88), lat. radium ( objavené roku 1898 manželmi P. Curie a M. Curie), má pomenovanie podľa žiareia, ktoré vysiela: lat.radius: lúč.

Radón Rn
(prot.č. 86), lat. radon bol pôvodne svojím objaviteľom ( E.F. Dorn 1900), nazývaný rádiovou emanáciou, keďža vzniká z rádia za vysielania rádioaktívneho žiarenia: lat. emanare = vyžarovať. Iné izotopy prvku s prot.č. 86 vznikajú aj rádioaktívnym rozpadom tória ( tóriová emanácia) a aktínia (aktíniová emanácia). Pretože prvok s prot.č. 86 je inetrný plyn, jeho názov (ako aj názvy jeho izotopov) má koncovku –ón charakteristickú pre názvy ostatných inetrtých plynov (s výnimkou hélia): radón Rn, torón Tn, aktinón An. Pre všetky tri izotopy tohto prvku sa navrhuje spoločné pomenovanie emanácia Em, ktoré všaqk nie je všeobecne prijaté, takže názov radón sa používa aj v tom prípade, keďže sa výslovne neuvádza, o ktorý izotop tohto prvku ide. Starší názov nitón Nt (W. Ramsay 1909), ktorý vyjadroval, že rádiová emanácia pri zahusťovaní vysiela intenzívne modrasté žiarenie ( lat. niteo = trbiecem sa ), sa nevžil. Rénium Re
(prot.č. 75), lat. rhenium má názov podľa latinského pomenovania rieky Rýn ( Rhenus ), odkiaľ pochádzala objaviteľka tohto prvku ( W. Noddack a I. Noddack – Tackerová roku 1925 ). Existenciu a vlastnosti prvku s prot.č. 75 predvídal D. I. Mendelejev (1871), ktorý ho s ohľadom na jeho umiestnenie v periodickej sústave prvkov nazval dvimangán. Ródium Rh
(prot.č. 45), lat. rodhium (objavené W. H. Wollastonom roku 1803 ) je momenované podľa ružového sfarbenia niektorých svojich zlúčenín: (rodoeis) = ružový.

Rubídium Rb
(prot.č. 37), lat. rubidium bolo svojimi objaviteľmi ( W. Bunsen a G. R. Kirchhoff roku 1861 ) pomenované podľa svojho charakteristických červených čiar vo svojom emisnom spektre: lat: rubidus = červený.


Ruténium Ru
(prot.č. 44), lat. ruthenium objavil roku 1845 v sibírskych platinových rudách ruský chemik K. K. Klaus, ktorý ho pomenoval podľa latinského názvu Ruska ( Ruthenia ).


Samárium Sm
(prot.č. 62),lat.