referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Argón
Dátum pridania: 07.09.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Nelleh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 591
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Vzácne plyny sa v prírode vyskytujú výhradne v elementárnom stave. Sú obsiahnuté vo vzduchu avšak – ako naznačuje ich názov – vo veľmi malom množstve. Vzácne plyny sú v periodickej sústave chemických prvkov umiestnené do nultej skupiny ( označované číslom 8 ). V prirodzenom rade s nimi susedia : naľavo vodík a hálogény a napravo nasledujú alkalické kovy. Táto nultá skupina tvorí hranicu medzi najvýraznejšími kovmi a nekovmi. Energetická hladina valenčných elektrónov je umiestnená v potenciálnej jame jadra. Vzácne plyny majú veľké hodnoty ionizačných energií a záporné hodnoty elektrónovej afinity. Vzácne plyny sú si podobné nielen spôsobom výskytu , ale aj svojimi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Majú tiež podobný spôsob využitia ( plnia sa nimi žiarovky , neónové trubice a vytvára sa z nich inertná atmosféra pri niektorých špeciálnych procesoch ). Charakteristika :

Latinský názov argon ; atómové číslo 18 atómová váha 39, 948 ; teplota topenia – 189,4 ; teplota varu – 185, 88. Hmotnostný zlomok argónu vo vzduchu 1, 29 %. Jeho názov pochádza z gréckeho argos ( lenivý , neaktívny , inertný ). Chemický prvok ôsmej skupiny per. súst. chem. prvkov. Patrí medzi vzácne plyny. Je to bezfarebný jednoatómový plyn bez chuti a zápachu. Je ťažší než vzduch. Z chemického hľadiska sa vyznačuje značnou indiferentnosťou. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v ovzduší našej planéty. Objavili ho anglickí fyzici W. S. Rayleigh a W. Ramsay roku 1894 na základe rozdielnej hmotnosti litra dusíka izolovaného zo skvapalneného vzduchu , ktorý vážil 1, 257 g a litra dusíka , získaného rozkladom dusičnanu amónneho , ktorého hmotnosť bola 1, 251 g. Nezávisle od seba sa pokúsili pôsobiť na izolovanú zložku vzduchu najsilnejšími činidlami , vôbec s ničím nereagovala. Rozdiel len v 6 tisícin g im postačil na dôkaz cudzích plynov vo vzdušnom dusíku. Akonáhle boli objavené hélium a argón , vznikli v prirodzenom rade prvkov nové prázdne políčka , ktoré bolo treba zaplniť. Prirodzená sústava prvkov a znalosť príslušných zákonitostí a vzťahov , donútili ang. fyz. chemika W. Ramsaya , aby tieto prvky hľadal. Bolo treba hľadať prvky , ktoré majú zvláštnu povahu a treba ich umiestniť do samostatnej skupiny. Podľa zákona periodicity bolo treba hľadať 1 vzácny plyn , ktorý je ťažší než hélium , ale ľahší než argón , a 3 podobné prvky , ktoré sú ťažšie než argón. Že vedecká úvaha bola správna , dokázal objav všetkých vzácnych plynov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Obecná a anorganická chémia, Kurz základov chémie
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.