Je zaujímavé , že prítomnosť cudzieho plynu vo vzduchu zistil už roku 1784 H. Cavendish , keď pozoroval účinok el. výboja na vzduch v uzavretom priestore nad ortuťou. Keď odstránil vzniknutý červenohnedý dym ( boli to oxidy dusíka ) v lúhu , nad ortuťou zostala malá bublinka plynu , ktorý už ďalej nereagoval. Starý názor na inertnosť vzácnych plynov v ovzduší treba zmeniť. V súčasnosti ich nepokladáme za inertné , ale hovoríme o chémií vzácnych plynov , čiže aerogénov. Výroba argónu :

Argón získame pri výrobe amoniaku z vodíka a vzdušného dusíka , kde je vlastne odpadom. V 1m3 vzduchu sa nachádza 9, 3 litra argónu. Technický argón vyrábajú Moravsko – chemické závody v Ostrave – v Mariánských horách. Argón možno vyrobiť aj zo vzduchu. Kyslík sa viaže rozžeravenou meďou , dusík sa viaže na kovový horčík alebo vápnik ako nitrid a zvyšný surový argón obsahuje asi 0, 25 % ostatných vzácnych plynov , ktoré sa od argónu oddelia frakčnou destiláciou , absorbciou a frakčnou desorbciou na aktívnom uhlí .


Použitie argónu :

Argón sa dodáva v oceľových fľašiach na zváranie v inertnej atmosfére a na plnenie žiaroviek „ argónok “ , v ktorých zmes dusíka z 15 % argónu zamedzuje rozprašovanie kovového vlákna , čím sa predlžuje život žiaroviek asi 5 – krát. Vo výbojkových rúrach žiari argón do modra , červena alebo zelena podľa toho pod akým tlakom sú plnené. Argón je aj dôležitým plynom pre moderné kvantometrické laboratória železiarní , kde si metodika stanovenia niektorých prvkov na kvantometri vyžaduje odiskrenie v atmosfére čistého argónu. Preto treba z technického argónu spaľovaním cez rozžeravenú meď odstrániť zvyšky kyslíka. V rádiometri sa pod tlakom plnia čistým argónom Geigerove – Mullerove trubice a tlakové ionizačné komory.