Bróm

Charakteristika brómu :

V roku 1826 ho objavil A. J. Balarad na Univerzite v Montpellier v morskej vode. Pôvodne sa nazýval „ murid “ , pretože sa získaval z kryštalizačných lúhov po vykryštalizovaní soli z morskej vody ( tento lúh sa latinsky nazýval „ muria “ a z toho bol odvodený názov „ murid “ ). Je to kvapalný prvok. Parížska akadémia vied ho neskôr premenovala podľa zápachu ( grécky „ bromos “ – zápach ) na bróm. Je to prvok VII. A skupiny periodickej sústavy prvkov , patrí medzi tzv. halogény ; atómové číslo 35 , atómová váha 79. Latinský názov brómu je Bromum. Bróm je hnedočervená kvapalina ostrého zápachu. Je veľmi škodlivý. Pary , ktoré uvoľňuje už pri obyčajnej teplote , leptajú sliznicu a dráždia ku kašľu. Kvapalný bróm leptá pokožku a spôsobuje hlboké , ťažko sa hojace rany. V tuhom stave má slabý kovový lesk. V plynnej forme sa vyskytuje ako dvojatómová molekula Br 2 .Vo vode sa zle rozpúšťa. Bróm je veľmi reaktívny , zlučuje sa z mnohými prvkami často za vzniku plameňa. Dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách , pričom s nimi čiastočne reaguje. S vodíkom sa zlučuje na plynný bromovodík HBr , ktorý sa rozpúšťa na kyselinu bromovodíkovú. Pôsobením brómu na alkalické zásady , vznikajú brómnany , soli kyseliny brómnej HBrO , význačné oxidačnými účinkami. Kyselina bromičná HBrO3 má tiež silné oxidačné účinky rovnako ako jej soľ bromničnan draselný KBrO3. Technický význam brómu spočíva najmä v tom , že je východiskovou látkou na výrobu brómových zlúčenín , ktoré sa používajú ako indikátory ( látky ukazujúce ukončenie chemickej reakcie ). V prírode sa vyskytuje len v podobe zlúčenín so sodíkom a draslíkom , sprevádza obdobné zlúčeniny chlóru. Samostatné minerály obsahujúce bróm existujú , ale pre svoju vzácnosť nemajú technický význam. Zdrojom brómu sú preto bromidy , obsiahnuté ako zmesi v niektorých chloridoch a v morskej vode ( bromargyt , embolit , jodembolit ). Elementárny bróm sa v prírode nevyskytuje. Vo vode sa rozpúšťa na brómovú vodu. Ešte lepšie sa rozpúšťa v sírouhlíku , tetrachlórmetáne , chloroforme a pod. Chemicky sa bróm podobá chlóru , avšak je menej reaktívny. V laboratóriách sa pripravuje reakciou : 2KBr + Cl2 ––––––– 2KCl + Br2. V súvislosti s poklesom elektronegativity v rade F – Cl – Br – I , každý halogén v tomto poradí je schopný vytesniť všetky ostatné halogény , ktoré sú vpravo od neho , z ich zlúčenín. Bróm je vytesňovaný zo svojich zlúčenín chlórom a jód brómom.

Kde všade sa bróm nachádza :

Bróm je rozptýlený v zemskej kôre v jemne disperznej forme. Ako stály sprievodca chlóru sa dostáva do vody , z ktorej ho preberá živá hmota. Zo živočíchov ho hromadí slimák purpurový v peknom červenom farbive – antickom purpure. Aj červený atrament je roztok tetrabrómfluoresceínu , čiže eosínu. Bróm sa ďalej hromadí v soľných ložiskách a v morskej soli ( Mŕtve more obsahuje až 4,8 % brómu ) , z ktorej sa získava extrakciou alebo na ionexoch .

Použitie brómu :

Bróm sa používa ako surovina na výrobu slzotvorných látok ( napr. brómacetónu BH3COCH2Br ) , ktorými polícia rozháňa demonštrantov. V lekárstve sa uplatňuje najmä bromid draselný a bromid sodný ako prostriedky upokojujúce nervy a etylbromid CH3Br ako dobrý uspávací prostriedok. Bromid strieborný je citlivý na svetlo , preto sa z neho vyrábajú emulzie na fotografické bromostrieborné papiere. Bróm sa ďalej používa na výrobu farbív. Izotop Br82 sa používa ako rádioindikátor v atómových reaktoroch .


Ako sa chrániť pred škodlivými účinkami brómu :

Účinky brómu sa často prejavia až po niekoľkých hodinách ( kašeľ , záchvaty dusenia ). Postihnutého treba ihneď preniesť na čerstvý vzduch zabezpečiť mu absolútny pokoj. Nedýchať zhlboka , nikdy nezavádzať umelé dýchanie. Vdychovať vodnú paru s amoniakom alebo etanolom , inhalovať 2 % roztokom sódy. Dráždeniu zabrániť horúcou kávou , čajom alebo mliekom. Potrebná je rýchla lekárska pomoc a prevoz do nemocnice .

Zdroje:

Obecná a anorganická chémia -