Najdôležitejšie nerasty medi sú chalkopyrit a chalkozín, k ďalším patria kuprit, malachit a azurit. Meď sa vyrába prevažne zo sírnikových rúd, ktoré sa spracúvajú tak, že sa sírnik meďný najprv praží, získa sa oxid meďnatý CuO, ktorý sa redukuje uhlím na kov. Takto získaná surová meď sa čistí obyčajne elektrolyticky. Meď je červený, pomerne mäkký, veľmi odolný a ťažný ušľachtilý kov, teplota topenia 1084°C. Čistá meď dobre vedie elektrinu a teplo, na vzduchu sa pokrýva súvislou zelenkastosivou vrstvičkou hydroxidouhličitanov. Priamo sa zlučuje s kyslíkom, sírou, selénom a halogénmi, nepriamo s vodou, uhlíkom a dusíkom. Velektrochem. rade napätia stojí meď vpravo od vodíka, a preto je v roztoku neoxidujúcich kyselín nerozpúšťateľný. Dobre sa rozpúšťa v kyseline dusičnej a v horúcej konc. kyseline sírovej. Menej ušľachtilé kovy, napr. železo, zrážajú meď z jej roztokov: Cu + Fe Fe + Cu. Proces sa nazýva cementácia. V zlúčeninách s inými prvkami je meď známa v oxid. stupni I, II, III. Najznámejšie sú zlúčeniny meďnaté. Zlúčeniny meďné sú vo vode nerozpúšťateľné a bezfarebné. Rozpúšť. sú v podobe komplexných zlúčenín. Zlúčeniny meďnaté odvodené od silných kyselín sa vo vode rozp. dobre. Hydratované katióny sú jasnomodré. Modré sú aj zlúčeniny, ktoré tento katión obsahujú. Cu a Cu tvoria veľa komplexných zlúčenín s mol. i aniónovými ligandmi s koordinačným číslom 4 a 6 (Cu ), resp. 2, 3 a 4 (Cu ). Zlúčeniny: oxid meďný, oxid meďnatý, sírnik meďnatý, chlorid meďnatý, síran meďnatý, chlorid meďný. Využitie: Meď je po železe a hliníku najdôležitejší používaný kov, najmä ako materiál na drôty elektr. vedenia. Medeným plechom sa pokrývajú strechy a obkladajú lode. Zliatiny medi, napr. bronzy (meď a cín), mosadze (meď a zinok), sa používajú pri výrobe prístrojov, súčiastok strojov a náradia každého druhu aj v umeleckých remeslách. V preparatívnej anorg. a org. chémii, ako aj v techn. praxi sa často používa ako katalyzátor. Mnohé zlúčeniny medi sa používajú ako farby (horská zelená, horská modrá, svinibrodská zelená a i.), na ničenie škodcov rastlín, pri analýze oxidu uhoľnatého, na farbenie skla a emailov, pri výrobe umelého hodvábu.


NIKEL Ni, Niccolum

Charakteristika: Je to chem. prvok VIII.B skupiny period. sústavy (patrí do triády železa). Nikel objavil v roku 1754 A. F. Cronstedt. Názov je odvodený od nem. pomenovania rudy Kupfernickel. Nikel sa vyskytuje v prírode v mineráloch millerit a nikelín. Najdôležitejšie rudy niklu sú garnierit a pyrhotín, ktorý obsahuje asi 3% niklu. Nikel sa často získava z odpadu pri hutn.