Soli niklu sa používajú pri príprave kúpeľov na galvanické niklovanie.


STRIEBRO Ag, Argentum

Charakteristika: Je to chem. prvok I.B skupiny period. sústavy (patrí do podskupiny medi). Striebro bolo známe už v predhistorických dobách. Latinský názov je odvodený od sanskritského výrazu argenes - jasný. Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Najdôležitejšie nerasty striebra sú argentit, pyrargyrit a proustit. Argentit je obyč. prímesou sírnikových rúd olova, zinku a medi, z ktorých sa získava väčšina striebra. Čistí sa elektrolyticky. Striebro je lesklobiely, ušľachtilý kov, teplota topenia 960,5°C. Spomedzi všetkých kovov má najväčšiu elektr. i tepelnú vodivosť a po zlate najväčšiu ťažnosť. S obyč. kyslíkom sa priamo nezlučuje, ale ozón ho pri teplote 240°C oxiduje na čierny oxid striebornatý AgO. S vlhkým sírovodíkom sa zlučuje priamo a vzniká čierny sírnik strieborný Ag S, ktorý spôsobuje černenie strieborných predmetov. Priamo sa zlučuje aj s halogénmi a ortuťou. S neoxidujúcimi kyselinami nereaguje, rozpúšťa sa v kys. dusičnej alebo konc. kyseline sírovej. Za prístupu vzduchu alebo peroxidu vodíka sa striebro rozpúšťa aj v roztokoch kyanidov alkal. kovov. V zlúčeninách s inými prvkami je striebro známe v oxid. stupni I až III. Tvorí veľa koordinačných zlúčenín, najmä s aniónovými ligandmi s koordinačným číslom 2 až 4. Zlúčeniny: dusičnan strieborný, chlorid strieborný, bromid strieborný, kyanid strieborný, oxid strieborný.

Využitie: Z kovového striebra sa zhotovujú chem. nádoby a lekárske nástroje, ozdobné a úžitkové predmety (zrkadlá, termosky), v elektrotechnike kontakty a kondenzátory, zo zliatin striebra sa razia mince. Na terapeutické účely sa používa koloidné striebro, ktoré má baktericídny účinok. Zlúčeniny striebra sa upotrebujú najmä vo fotografickom priem. Striebro tvorí mnohé zliatiny, najmä s paládiom a meďou, ktoré sa používajú v zubnom lekárstve, v zlatníctve.




ZINOK Zn, Zincum

Charakteristika: Je to chem. prvok II.B skupiny period. sústavy. Zinok bol známy v podobe zliatiny s meďou (mosadze) už v starovekom Grécku. Izoloval ho W. Homberg v roku 1695 z kalamínu, zinkovej rudy, ktorú v antike nazývali kadmeia. Najrozšírenejšie rudy zinku sú kalamín čiže smitsonit, sfalerit a wurtzit. Zinok sa vyrábal sprvu chemicky, destiláciou založenou na ľahkej redukovateľnosti oxidu zinočnatého ZnO uhlíkom. V posledných rokoch sa vyrába elektrolyticky. Zinok je lesklý modrobiely neušľachtilý kov, teplota topenia
419,5°C, teplota varu 906°C. Na vlhkom vzduchu stráca lesk vplyvom povrchovej oxidácie. Pri obyč.